„Eurovoľby sa blížia, cítiť to na rečiach politikov“, konštatuje Milan Uhrík, poslanec Európskeho parlamentu, predseda a líder kandidátky hnutia REPUBLIKA v júnových voľbách do EP v aktuálnom rozhovore pre SKsprávy. Ďalej hovorí, prečo je v Bruseli na strane vôle ľudí a zdravého rozumu; o potrebe Slovenska vynútiť si rešpekt suverénneho štátu; o vydieraní Bruselu pokutami; o dvojtvárnej politike Ficovej vlády v prípade protiukrajinského naratívu, ale aj „slovenských“ europoslancov pri novom migračnom pakte; o zničujúcej politike elity únie; prečo je suverénny vlastenecký pohľad cestou do budúcnosti; prečo európsku armádu nemôžu podporovať vlastenecké sily a koho záujmom slúži; čo vytýka eurokomisárovi M.Šefčovičovi; o tom, čím „zlomia“ v Komisii eurokomisárov a tiež, akých kandidátov treba zvoliť a poslať do Bruselu.
■ SKSPRÁVY: Česká vláda zrušila spoločné vládne rokovania kvôli rozdielnym postojom k Ukrajine. Slovenská vláda na rokovaní s ukrajinským kabinetom následne vyjadrila podporu pre členstvo Ukrajiny v EÚ, čo sa diametrálne rozchádza s predvolebnými posolstvami Smer-SD. Ako si vysvetľujte túto postojovú piruetu?
Milan UHRÍK: Vládna koalícia sa na oficiálnych rokovania netají podporou členstva Ukrajiny v EÚ. Pritom však robia na sociálne siete tlačovky o banderovcoch na Ukrajine, obrovskej korupcii a utláčaní ruskej menšiny. „Protiukrajinský“ motív zachytil veľkú časť voličov. A dnes tí istí voliči vidia ako vláda odklepla 50 miliárd pre Zelenského, ako pokračuje v posielaní zbraní cez súkromné kontrakty (ktoré financuje cez mimoriadne platby EÚ) a ako podpisuje s ukrajinskou vládou oficiálne deklarácie, ktoré sú v totálnom protiklade s rečami na tlačovkách. Preto
mrzí najmä sklamanie voličov koalície, ktorí začínajú opäť vnímať tú dvojtvárnosť politiky súčasnej slovenskej vlády.
Čo sa týka súčasnej českej vlády, tak myslím, že tá celkom nereprezentuje postoje českého ľudu. Rovnako ako svojho času Matovič s Naďom nereprezentovali reálne postoje Slovákov. Poprosili by sme teda českú vládu, aby rešpektovala Slovensko ako suverénny štát a vyhýbala sa zbytočnému moralizovaniu a poučovaniu. Vieme sami, čo je pre nás najlepšie.
■ Čím to je, že Slováci nevnímajú hrozbu nelegálnej migrácie ako jeden z podstatných problémov únie, ktorá v priebehu času môže radikálne zmeniť samotnú európsku civilizáciu, a to ani po schválení kontroverzného nového Migračného paktu tak ako iné národy členských krajín únie, čo ukázali výsledky jarného Eurobarometra? Môžete Slovákom ozrejmiť hlavné úskalia nového Migračného paktu a čo z neho hrozí?
Nový migračný pakt je rovnako neprijateľný ako bol pakt v roku 2015.
Prichádza s povinnými kvótami (pod krycím názvom „povinná solidarita“) a vydiera štáty pokutami. Ako som upozornil, tak tento pakt bol posunutý do ďalších rokovaní už v apríli 2023 takmer všetkými slovenskými europoslancami (vrátane PS, SMERu, liberálov).
Teraz pred voľbami už „hrajú formu“ a stavajú sa k tomu paktu kriticky.
Prekvapilo ma, keď premiér pred mesiacom hovoril, že radšej zaplatí pokutu a pred pár dňami už hovoril zase o neprijateľnom pakte a vydieraní Bruselom.
Vidno, že eurovoľby sa blížia. Cítiť to na rečiach.
Len zo skúsenosti vieme, že zástupcovia daných strán sa pár mesiacov pred voľbami hrajú na vlastencov, aby potom zase päť rokov hlasovali v Bruseli za všetko, čo im Komisia predloží.
■ Samovražedné sklony azda najviac globálne charakterizujú politiku vedenia únie –migračné pravidlá, zelená a od reality odtrhnutá poľnohospodárska politika, nezmyselné antiruské sankcie, zbavovanie sa vlastnej obranyschopnosti vyzbrojovaním Kyjeva… Ľudia nechcú takého ničenie. Keďže kolektívne samovraždy páchajú len sfanatizovaní členovia nejakej sekty, čo môžeme hľadať za touto kontroverznou politikou EK a veľkej časti europarlamentu?
Všetky tieto politiky majú spoločný menovateľ – globalistický pohľad. Globalisti sa snažia zaplaviť Európu ilegálnymi migrantmi, ktorí nemajú s nami nič spoločné, ani im nič nedlžíme.
Zelená politika okrem poškodzovania hospodárstva siaha na ľudské slobody cez rôzne typy kontroly, narúšania súkromného vlastníctva a obmedzovania možností v doprave. Chcú odstaviť rodinné farmy, rodinné autá. Chcú produkciu potravín dostať „pod jednu strechu“.
Môj pohľad je iný. Som na strane ľudí. Na strane ich vôle, ich práva podnikať, rozhodovať sa, chodiť autom akým uznajú za vhodné atď.
Suverénny, vlastenecký pohľad je cestou do budúcna.
■ V tejto súvislosti SNS opakuje stratégiu aj naratívy útokov voči Republike, ako sme to videli v predvolebnej kampani do NR SR. Čím by ste vyvrátili nebezpečne chytľavú floskulu pána Danka, že s vami si v Bruseli nik nesadne ani na kávu?
Človeka, ktorý chce byť prezident, podpredseda parlamentu, líder vlády a ešte aj europoslanec naraz, nemá cenu komentovať. Naše vzťahy zahŕňajú snáď všetkých 27 členských štátov, diskusie, konferencie a pozvánky na desiatky podujatí, ktoré prebehli v Prahe, Sofii, Bruseli, Bratislave, Varšave, Berlíne, Belehrade, Štrasburgu alebo Bukurešti.
Argumenty sú jasné. Hnutie REPUBLIKA je rešpektovaným a pozývaným partnerom na medzinárodné vlastenecké podujatia jednoducho preto, že všetci počítame so spoločnou spoluprácou v budúcnosti.
Prečo by nás inak pozývali, ak by nikto s nami nič nechcel mať? Je to nezmysel. Chápem, že Andrej Danko nemá proti Republike iný argument, ale tieto jeho obvinenia sú naozaj smiešne. To nepoužívajú už ani slniečkari, ktorí vnímajú medzinárodnú spoluprácu hnutia REPUBLIKA. Radšej nech sa Andrej Danko sústredí na vládnutie. Majú čo robiť.
■ Andrej Danko (SNS) drukuje za európsku armádu, vy naopak tento projekt ostro kritizujete. V čom by boli riziká európskej armády aj v kontexte súčasnej vyhrotenej geopolitickej situácie, Macronovej iniciatívy vysielať vojakov na ukrajinský front k miere slovenskej suverenity, čo by mala byť asi hlavná vlastenecká priorita?
V programovom vyhlásení vlády je zhoda všetkých troch vládnych strán na tom, že členstvo SR v EÚ a NATO je nespochybniteľné. Európska armáda síce nie je téma, ale je možné, že líder SNS „naskočil“ na vlnu, lebo si myslí, že s európskou armádou by sme boli ako Európa samostatnejší. Nie!
Sú to zväčša americké návrhy, ktoré by uvoľnili ruky Bielemu domu pri zadržiavaní Ruska v Európe a my by sme platili daň v podobe životov a peňazí.
Je to niečo podobné ako Trojmorie, čo je v obrannom poňatí opäť americký projekt „nárazníkovej zóny“ pred Ruskom. Európania by pod taktovkou USA zbrojili proti východu, a Američania by sa tak mohli venovať iným regiónom vo svete. O tom je momentálne idea európskej armády.
A to ešte nehovoríme ako by bola zneužiteľná v rukách byrokratov ako je Leyenová. To si nechcem ani predstavovať. V súčasnosti nie je na stole žiadny rozumný návrh, čo by sa týkal spoločnej obrany.
■ Istá nádej prichádza s eurovoľbami, keď nespokojné obyvateľstvo očakáva zásadnú zmenu kurzu od ideologickej a geopolitickej deštrukcie Európy k jej záchrane a návratu k reálpolitike. Keďže všetko záleží od menovaných alebo zvolených ľudí ako hodnotíte snahy udržať sprofanované bruselské kádre ďalej na kľúčových pozíciách ako návrh na pokračovanie funkcie šéfky EK von der Leyenovej?
Europarlamentná frakcia EPP, ktorej členmi sú zo Slovenska strany OĽANO, KDH, Aliancia a Demokrati, neprekvapila. Myslia si, že pani Leyenová odviedla skvelú prácu a mala by pokračovať. Ja si to nemyslím.
Nedávno ju (pozn. Lexenovú) niektorí europoslanci nazvali „hrobárkou Európy“. To je výstižnejšie pomenovanie.
■ Do tejto kategórie nomenklatúrnych kádrov spadá aj eurokomisár za Slovenskú republiku Maroš Šefčovič. Prečo ste vyzvali premiéra R. Fica, aby ohlásenú nomináciu prehodnotil a stiahol?
Jeden z hlavných pretláčateľov Green Dealu, migrácie a vojny, Maroš Šefčovič, má byť opäť eurokomisár za Slovensko? To snáď nemyslia vážne!
To už rovno mohli podporiť Leyenovú, za ktorú hlasovali SMERáci na čele s Beňovou v roku 2019. Treba pripomenúť, že Korčokov švagor Šefčovič je eurokomisár zodpovedný za tzv. „Green Deal“, teda za likvidačné „zelené“ politiky. On je ten, kto v EÚ pretláča Nový migračný pakt s pokutami a povinnými kvótami, a taktiež trvalú vojenskú pomoc Zelenskému. Toto považujem za ozajstnú personálnu chybu vlády a Smeru.
Do Bruselu potrebujeme vlastencov, nie zase Beňové a Šefčovičov.
■ Fico ale argumentuje, že Šefčovičove súčasné postavenie v eurokomisii je taká silné, že ak by pokračoval, tak „dostane pozíciu, ktorú by nezískal nikto iný zo Slovenska“. Zdá sa, že mať skalp takejto pozície je prestížne, ale logická a vlastenecká otázka je, čo doteraz malo Slovensko z funkcie pána Šefčoviča? Aké národno-štátne záujmy sa mu podarilo presadiť, či zmierniť ataky progresívcov voči Slovensku?
Eurokomisár je človek, ktorý z princípu funkcie obhajuje záujmy Európskej komisie. Bodka.
Tým je povedané všetko. Okrem nejakých informácií, ktoré cez neho idú k nominujúcej vláde, nemá pre Slovensko žiadny iný význam. Takže o akom silnom postavení hovoríme? Čo toto silné postavenie prinieslo ľuďom na Slovensku? Vieme povedať jediný príklad? Podporuje Nový migračný pakt, Green deal a posielanie zbraní Zelenskému. To sú tie výhody? Nie, ďakujem.
■ Ľudia sa môžu opýtať, prečo ak rôzne členské štáty s rôzne orientovanými vládami menujú eurokomisárov, títo sa okamžite začnú správať akoby ich jedna progresívna eurohujerská mater mala. V čom tkvie táto ich indoktrinácia a nepochopiteľná zmena správania, zabudnutie na národné záujmy, priority a hodnoty, ktoré by mali títo ľudia prinášať do vedenia únie aj v duchu na papieri deklarovanej európskej rozmanitosti a názorovej plurality?
Európska komisia zvolených nominantov okamžité „zrovná“ do požadovanej polohy, aby plnili stanovenú líniu. Zlomia ich luxusom, kariérnymi a finančnými výhodami. Počuli ste niekedy o odvolaní alebo odchode komisára?
Leyenová môže dohadzovať kšefty s vakcínami cez esemesky za desiatky miliárd, a aj tak to neotriaslo jej pozíciou. Skrátka sú „nedotknuteľní“. Aroganciu ukazuje aj pani Jourová smerom k maďarskej alebo slovenskej vláde, keď nás vydiera pozastavením eurofondov akoby to boli jej vlastné peniaze. Pýcha komisárov je neprijateľná. Treba to celé od základov poupratovať!
■ Zmysel júnových európskych volieb je podľa Viktora Orbána zmeniť vedenie únie. Je vôbec možné, aby sa do vedenia eurokomisie a europarlamentu dostal normálne, teda nie ideologicky uvažujúci a zdravo kritický politik, reformista, ktorý sa odváži povedať „kráľ je nahý“, dosť, poďme s tým niečo robiť, inak nám zahynie aj kráľovstvo?
V Európskom parlamente je to možné a už dnes sú v ňom desiatky poslancov, ktorí sa neboja povedať pravdu. Slovensko však chce viac. Doma potrebujeme vládu, ktorá nominuje príčetného komisára (nie bruselského politruka).
Potrebujeme vládu, ktorá neprikyvuje na všetko, čo Európska rada predloží – príklad, 50 miliárd pre Zelenského ako naposledy
A v Európskom parlamente potrebujeme viac odvážnych vlastencov, ktorí sa nebudú doma tváriť ako bojujú za Slovensko a popritom v Bruseli hlasovať za každý Leyenovej nápad. Toto musí skončiť.
Mandáty dvojtvárnych, protislovenských europoslancov treba ukončiť a nahradiť ich ľuďmi, ktorí budú skutočne bojovať za Slovensko.
Za rozhovor a odpovede ďakujeme europoslancovi Milanovi Uhríkovi, predsedovi hnutia REPUBLIKA a lídrovi kandidátky č. 11 vo voľbách do Európskeho parlamentu.
-red1-
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
Ilustračné foto: SKsprávy/koláž
26. apríl 2024 06:00, aktualizované: 27. apríl 12:00, 28. apríl 12:00
