Slovenské národné noviny uverejnili rozhovor s Rafaelom Rafajom, čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľudovíta Štúra o zásadných pálčivých témach súčasnosti s dosahom na suverenitu Slovenskej republiky, ktorý uverejňujeme s láskavým dovolením v plnom znení.
■ SNN: Maďarský premiér Viktor Orbána (Fidesz) sa 22. júla 2023 v rumunskom meste Baile Tusnad počas tridsiatej druhej letnej univerzite Maďarov vyjadril o Slovenskej republike ako o „odtrhnutom území“. Ako si môžeme vysvetľovať jeho slová z pohľadu medzinárodných vzťahov?
R. RAFAJ: Orbán opäť ukázal skutočnú tvár Veľkomaďarskej reality a strategickej politiky nášho suseda. Žiadne „odtrhnuté územia“ neboli, neexistovali, ani nebudú – iba ak v hlave šovinistov, pretože aj Maďarsko vzniklo až v roku 1918. Toto si musí uvedomiť každá vláda a politik, ale nie preto, že ide o službu Bruselu proti Orbánovi, ale o službu Slovensku.
Orbánov iredentistický naratív zasiahol najviac Slovensko a Rumunsko, takže došlo aj k narušeniu bilaterálnych, aj medzinárodných vzťahov.
Ide o neprípustný historický revizionizmus, spochybňujúci mierové povojnové usporiadanie štátov a ich hraníc.
Ochrana sa dá riešiť aj v Trestnom zákone, lebo bez piatej kolóny je iredenta jalová. Orbán si to však mohol dovoliť, lebo aktuálne nevidí pevný a stály koncept Národno-štátnej doktríny SR, lebo „naše“ (?) vlády slúžia cudzím záujmom.
Z jeho strany nejde o úlet, pretože už v minulosti žiadal autonómiu, spochybnil Benešove dekréty, v roku 2004 hovoril o „násilím a nožom rozkrojených územiach“, dokonca v Košiciach. Poviem otvorene, že je to chyba liberálnej a neslovenskej politiky so zľahčovaním trvalej hrozby piatej kolóny Maďarska a istej naivity a obdivu Orbána za jeho odboj proti Bruselu.
Za tým je taktika „čím ďalej od Bruselu, tým bližšie k Budapešti“ ako svojho času povedal Miklós Duray. Je to dôkaz, že v slovenskom parlamente chýbajú skutoční vlastenci, veď aj tá „najnárodnejšia“ strana zanevrela na národný pilier. Ja som napríklad v minulosti dokázal vecne, faktami, inteligentne, ale dôrazne odrážať útoky na slovenskú suverenitu.
■ Aký súvis má jeho súčasná revizionistická a iredentistická politika voči susedom s vojnou na Ukrajine?
Cíti príležitosť napraviť chyby z prehry Maďarov pri Világoši, keď rozhodujúci úder uštedril honvédom ruský generál Ivan F. Paskevič. My naopak
provokatívnou antiruskou rétorikou si oslabujeme staré slovanské putá.
Orbán si tak môže brúsiť zuby aj na Podkarpatskú Rus, ktorá bola odtrhnutá bývalej ČSR a teda mala by skôr patriť opäť Slovensku, a nie Maďarsku.
■ Je o Vás známe, že oproti mainstreamu máte trochu odlišný pohľad na rusko-ukrajinský vojenský konflikt. Avšak prípadné víťazstvo Ruskej federácie nemôže v konečnom dôsledku podľa Vás ohrozovať našu územnú celistvosť?
Ani vo sne, lebo máme nadštandardnú menšinovú politiku, ktorej nedodržiavanie Kyjevom na Donbase viedlo k eskalácii etnického sporu. Nezabudnime, že Slovensko aj Ruská federácia neuznávajú Kosovo, ktoré vzniklo etnickým odčlenením územia obývaného kosovskými Albáncami a Srbi sú pevní spojenci Ruska, pričom vo Vojvodine žije veľa Slovákov.
Skôr nás ohrozuje servilnosť liberálnych politikov a vlád k bruselským sankciám, vedúca k nášmu ekonomickému sebazničeniu, na rozdiel od upevňovania maďarskej energetickej suverenity z ruských zdrojov.
Ak by Rusko vyhralo, bude zrejmé, že sa obnovia aj roky plynovodu a ropovodu a zvýši sa slovenská ekonomická suverenita, aj prosperita.
■ Podľa mnohých konzervatívcov a zástancov národných štátov sa Európska únia uberá smerom k hlbšej politickej integrácii, v ktorej má byť hlavným politickým prúdom liberálny progresivizmus. Viktor Orbán je dnes najväčším odporcom tejto politiky. Dá sa ním napriek otvorenej maďarskej iredente spolupracovať na európskej úrovni v ochrane tradičných európskych kresťanských hodnôt?
Ideológie a najmä neomarxistický západný progresivizmus sú najväčšou hrozbou na návrat totality.
Orbán však nebojuje proti vplyvu ideológií en bloc, takže je tu priestor pre zásadnú slovenskú iniciatívu. Treba prejsť do protiofenzívy najskôr u nás a aplikovať I. Článok Ústavy, a nie sa stále brániť. Takže áno, dá sa, ale to by voliči museli do Bruselu, aj NR SR poslať skutočných rodoľubov.
Dá sa to aj vyváženou politikou na všetky svetové strany, vrátane kresťanskej politiky k Vatikánu. Slovensko totiž nemá, na rozdiel od Maďarska plán „B“, ak sa oslabí únia. Orbán navštívil 21. apríla pápeža. Údajne mal predstaviť plán na oživenie stredoeurópskej kresťanskej veľmoci v hraniciach Rakúsko-Uhorska aj za účasti Eduarda von Habsburg-Lorringena, priameho potomka cisára Františka Jozefa a cisárovnej Alžbety.
■ Za posledné roky Maďarsko prostredníctvom tretích osôb skupuje rôzne nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Aké opatrenia by mali prijať naše inštitúcie, aby zastavili prenikanie vplyvu maďarskej politiky v našom štáte?
Ako predseda odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika aj člen Expertnej komisie pre slovensko-maďarské vzťahy viem, čo treba urobiť. Predovšetkým
chce to postaviť národnú kultúru do centra politických priorít a zriadiť Štátny fond na správu pamiatkového fondu, pretože sme to zas my, čo sme vyprázdnili priestor iredente na kolíkovanie územia skupovaním kultúrnych pamiatok.
■ Otázka na záver. Čo by ste odporučili novej vláde, aby zastavila zasahovanie Maďarska do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky vo všetkých oblastiach?
Problémy sa nahromadili, takže veľa opatrení aj v zahraničnej aktivite, ale aj doma: minimálne vytvoriť a prijať Štátnu doktrínu SR, zákon na ochranu pred skrytým zahraničným vplyvom, vrátiť zákon o dvojakom občianstve do pôvodného stavu, prijať princíp reciprocity, zlepšiť vzťahy s Ruskou federáciou, posilniť väzby na slovenských krajanov, zriadiť fond na podporu kultúry a jazyka zvlášť na južnom území a zlepšiť spravodajskú ochranu republiky. Musíme dať najavo, že cudzie nechceme, ale svoje si nedáme.
S Rafaelom Rafajom sa zhovátal Matej Minďár/SNN
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vlastenec, autor, publicista, šéfredaktor, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Autor zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný národ a SR. Inicioval aj prijatie viacerých uznesení NR SR: O nemennosti Benešových dekrétov, O negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente, Vyhlásenie NR SR k prijatiu Základného zákona Maďarska (ústavy) či Vyhlásenie NR SR k riešeniu štatútu srbskej provincie Kosovo.
Ilustračné foto: koláž Sksprávy via Andy Rain/EPA/EFE
25. september 2023 05:59
