Decembrový rozhovor s europoslancom Milanom Uhríkom o tom, prečo musia byť aj lídri únie braní na zodpovednosť za svoje rozhodnutia; o totalitných praktikách nemeckej vlády; prečo jedine Viktor Orbán prejavuje jednotu slov a hlasovania; prečo by sa Európsky parlament nemal zbytočne miešať do národných kompetencií; prečo opovrhovať poslancami, čo neznesú iný názor; o hrozbách, ktoré prináša digitálne euro; čo si myslí o hroziacom “zdravotnom väzení”; o praktikách vydierania európskymi peniazmi, aj o Vianočných sviatkoch – čítajte ďalej.
■ SKSPRÁVY: Známy novinár Tucker Carlson hovorí, že zatiaľ čo my ako jednotlivci nesieme okamžitú zodpovednosť za akékoľvek malé porušenie zákona, vlády môžu začať vojny, ničiť národy, uvaliť sankcie a lockdowny, nariadiť neúčinnú „vakcínu“, otvoriť dokorán hranice invázii migrantov, a to bez akýchkoľvek následkov. Za tejto éry Európskej komisie je merateľne Európa slabšia, chudobnejšia, závislejšia a zraniteľnejšia. Veríte, že raz by mohli byť kompetentní v Únii hnaní na zodpovednosť?
Milan UHRÍK: Musia byť braní na zodpovednosť. Čím skôr, tým lepšie. Na to sa však musí zmeniť pomer síl v pléne, pretože súčasná väčšina progresívcov, ľudovcov a zelených nebude „svoju milovanú“ Leyenovú ani kritizovať, ani zosadzovať z funkcie. Pritom by to malo byť logické, pretože
títo ľudia vo vysokých funkciách majú v rukách oveľa väčšinu zodpovednosť a dosah svojich právomocí, s ktorými môžu príšerne ublížiť ľuďom a celým krajinám.
■ Môže vývoj v únii predbiehať situácia v Nemecku, smerujúca k stavu núdze, kde podľa bavorského premiéra Markusa Soedera vládna koalícia nemá plán, krajina je vo vážnej štátnej kríze, keďže vláda nedokáže vyriešiť problém vzniknutej diery v rozpočte, najmä z dôvodu sanovania vysokých cien energií pri súbežnej konfrontácii Berlína s Moskvou?
Nemecký „vládny semafor“ to ešte do volieb zrejme vydrží, len ktovie, či to vydržia ľudia. K týmto všetkým aspektom sa ešte vo východnom Nemecku miešajú rastúce preferencie Alternatívy pre Nemecko, čo tamojšej koalícii určite nevyhovuje.
Navyše sa štátna moc uchyľuje k praktikám, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny totalitný režim. Vlastencov sledujú a nálepkujú, aby ich následne mohli odpočúvať a dokonca chcú ich strany rozpúšťať.
Sú schopní všetkého pre to, aby sa udržali pri moci. Takmer ako Matovičova a Hegerova vláda u nás.
■ Kongresman Thomas Massie o vyzbrojovaní Ukrajiny hovorí, že „na podporu týchto peňazí musíte byť ekonomicky negramotní a morálne nedostatoční“. Aj EÚ slepo financuje miliardami, ktoré chýbajú doma, Zelenského režim, voči ktorému sa už tvorí opozícia z radov vysokých kruhov armády. Je väčšina eurobyrokratov a europoslancov tiež „ekonomicky negramotná a morálne pokrivená“, alebo sú za neúčinnými sankciami a likvidačnou politikou aj iné defekty či záujmy?
Tak bolo to práve v týchto dňoch, kedy aj slovenský premiér na Rade podporil „európsku cestu“ pre Ukrajinu. Taktiež nebol ani proti 50-miliardovému darčeku pre Zelenského a ani proti dvanástemu balíku protiruských sankcií.
Pre ľudí na sociálnych sieťach síce zverejnil sebavedomé video, že takto sa robí „suverénna politika“, ale v realite vlastne zahlasoval za všetko, čo mu položila Európska komisia na stôl.
Opäť to bol jedine Viktor Orbán, kto dokázal mať reálne aj iný názor v hlasovaní…
Ako aj v Rade je naďalej väčšina vlád za pokračujúcu podporu Kyjeva, tak aj v pléne Európskeho parlamentu je väčšina progresívcov, ktorí budú tlačiť podobné kroky. Mnohí z nich robia, lebo ešte stále vidia príklad za oceánom. Keď prestane s podporu „veľký brat, prestanú s podporou aj európski politici.
■ Váš kolega, kritický europoslanec Jaak Madison otvorene obvinil progresívcov, že žijú vo svojej bubline za ‘šialené platy’, a pritom sú podľa neho ‘úplne zbytoční’. Dá sa vôbec docieliť jeho predstava, aby sa Európsky parlament a EK čo najmenej miešali do kompetencií národných parlamentov?
Táto predstava je nanajvýš aktuálna v čase ako dnes, keď sa Parlament i „dúhová“ Komisia snažia miešať do všetkého a brať na seba čoraz viac kompetencií. Nebolo by to potrebné, ak by v týchto inštitúciách sedela väčšina vlastencov a konzervatívcov, ktorí vedia kde je ich priestor na rozhodovanie a do čoho sa už netreba hrnúť, lebo to je priestor pre národné štáty.
Rozhodovať by sa malo čo najbližšie k občanom, čo je mimochodom aj definícia zo zakladajúcich zmlúv.
Aj to je ilustrácia toho, že samotné vedenie EÚ zmluvy ignoruje a chce ich prepisovať, proti čomu musí byť každý suverénny politik.
■ Akú reakciu by si zaslúžila aj na Slovensku smutne známa kontroverzná eurohujerka Sophie In’t Veldová, ktorá Madisonovi arogantne odporučila, aby radšej odišiel z parlamentu?
Od Progresívneho Slovenska, ktoré ju „nosí na rukách“, by dostala potlesk. Podobných europoslancov sú tam však desiatky. Nie sú možno tak viditeľní, nevystupujú tak často a nehovoria tak otvorene.
Ale väčšina pléna by bola v súčasnom nastavení na jej strane. Od normálne zmýšľajúcich ľudí by si zaslúžila opovrhnutie, lebo ide o osobu, ktorá neznáša iný názor a každého, kto nie je ako ona, by „posielala preč“.
■ Aj vy patríte medzi známych kritikov unifikácie a centralizácie únie. Stretávate sa s pokusmi liberálno-progresívnych federalistov a ideologických fanatikov úplne ovládnuť európske inštitúcie. Ako sa s týmto dá vôbec bojovať?
Postup je jednoduchý a v mnohom závisí od občanov na Slovensku. Od nich totiž závisí kto bude zastupovať Slovensko na európskej úrovni, či v Rade, Parlamente alebo ako nominant v Komisii. Treba dodať, že eurokomisári „hrajú za farby“ Európskej komisie, ale aj tak.
Keby tam bol človek, ktorému aspoň trochu bije srdce pre náš národ pod Tatrami, dokáže toho pre Slovensko urobiť veľmi veľa.
■ Ako hodnotíte list a výzvu samozvane označujúcich sa „osobností“ očierňujúcich Slovensko cez súčasnú vládu predsedníčke EK von der Leyenovej kvôli zmene vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, ktorý až priveľmi pripomína „pozývací list“ z roku 1968 sovietskemu vedeniu, aby rovnako zasiahlo voči politickému vývoju u nás na konci 60. rokov 20.storočia?
Matovičovci, Hegerovci a Šimečkovci, ktorí spoločnými silami tri a pol roka demolovali právny štát alebo túto demoláciu podporovali, sa spriahli a píšu listy Európskej komisii, aby urobila politickú prácu za nich. Pretože asi až tak sú neschopní. Chcú vydierať slovenských občanov európskymi peniazmi, ktoré by podľa nich Slovákom mala Komisia zablokovať. Alebo ich chcú dostať do svojich mimovládok. Aj to je model, ktorý pred rokmi komisári vymýšľali v prípade Maďarska.
■ Nariadenie o digitálnom eure sa už dostalo do Európskeho parlamentu. Skutoční zástancovia slobôd občanov poukazujú na zneužívanie technologického pokroku bruselskou aj globálnou mocou. Niektorí dokonca varujú pred nástupom digitálnej totality. Zavádzanie digitálnej identity a digitálneho eura ste označili za ‘digitálne väzenie’. V čom vidíte ich hrozby na život spoločnosti a najmä bežných ľudí?
Slobodu zaručuje hotovosť, ktorú sme s kolegami úspešne zakotvili do Ústavy SR. To je záruka slobody a toho, že vám nikto nebude pozerať na každom kroku na prsty.
S digitálnym eurom prichádza hneď niekoľko potenciálnych hrozieb, ktoré nepotrebujeme. Strata súkromia a kontrola obyvateľstva sú tie hlavné.
Nikto nechce, aby bol každý jeho krok sledovaný, zaznamenávaný a vyhodnocovaný. A aby Vám vedel Vaše peniaze prípadne jednoducho „vypnúť“. Nikto nepotrebuje vedieť, kde ste, čo kupujete a čo vám chutí. Nie, digitálne euro nepotrebujeme a verím, že súčasná vláda si je vyplývajúcich rizík vedomá.
■ Hrozí nám aj nové zdravotné väzenie. Andrew Bridgen , člen parlamentu Spojeného kráľovstva, hovorí o poslednej výzve zabrániť WHO uvrhnúť ľudstvo do otvoreného väzenia. Novú medzinárodnú zdravotnú reguláciu (IHR) a pandemickú zmluvu WHO hodnotí ako neslýchané uchopenie moci – okradnutie všetkých 194 členských krajín WHO, celého sveta, o ich suverenitu v otázkach národného zdravia. Čo sa s týmto globálnym horúcim zemiakom dá robiť?
Zmeny Medzinárodných zdravotníckych regulácií (IHR) a Pandemická zmluva sú ďalšie snahy, tentokrát v zmysle „globalizácie“ zdravia. Nevidím žiadnu logiku v tom, že by mal za nás niekto rozhodovať a riadiť veci, ktoré si musíme spravovať samostatne a suverénne.
Takisto žiadny vzdialený byrokrat nebude určovať ľuďom čo si majú pichnúť do žíl a čo si myslieť, pretože aj to je súčasťou tohto trendu. Nechcú len diktovať, ale za ľudí aj myslieť. A čo sa dá s tým robiť? Je to jednoduché.
Celý návrh zahodiť do najbližšieho koša. Vláda má na to všetky kompetencie. Stačí odhodlanie celé to odmietnuť.
■ Blížia sa najväčšie a najkrajšie sviatky v roku. Sú na prvý pohľad Vianoce v EP prípadne v Bruseli tradične kresťanské alebo „multikultúrne“ zatlačené do šedej zóny?
Kresťanské symboly samozrejme vidieť, ale nie je to už v Bruseli tak silno zakorenené ako u nás, na Slovensku. Pomaly, ale isto, tam Vianoce prechádzajú len do hodovania, teda do symbolu konzumu a kresťanská esencia celých sviatkov sa vytráca.
Snažme sa zachovať základ našej identity, viery a slovenských tradícií v našich srdciach aj naďalej
aby sa nám nestalo to isté čo Belgičanom alebo iným západoeurópskym národom. Svoje si nedajme!
■ Aké darčeky najradšej kupuje Milan Uhrík svojim blízkym a čo Vám osobne robí najväčšiu radosť pod vianočným stromčekom? Mimochodom živým alebo umelým?
Stromček mávame vždy živý, je to tradícia od môjho detstva, tak sme zvyknutí. O darčekoch nebudem radšej rozprávať, pokazil by som najbližším Ježiska. Ale v princípe som zástanca praktických darčekov. Ale taktiež sa snažím vyberať darčeky, ktoré blízkych potešia.
Každý rodič iste potvrdí, že nie je nad to vidieť radosť v roztomilých detských očiach. Aj tu však treba striedmo, nie je správne deti rozmaznávať. Všetko s mierou. Všetko v kľude. Obzvlášť na Vianoce… Všetkým ľuďom na Slovensku želám tradičné, pokojné, šťastné a požehnané Vianočné sviatky.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
-red1-
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
© Profilový PR rozhovor (inzercia)
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
-red1-
Ilustračné foto: V.Orbán a M.Uhrík. Zdroj: SKsprávy
19.december 2023 06:00, aktualizované 20.december 09:30, 21.december 10:00
