Milan Uhrík, poslanec Európskeho parlamentu, v najnovšom rozhovore pre portál SKSPRÁVY o tom, kto a čo škodí národnej suverenite; prečo sa každý štát musí chrániť pred externým zasahovaním; o bizarných dopadoch zelenej agendy na život ľudí;, prečo ho už neprekvapuje ideologické riadenie z Bruselu; na koho šnúrke visí európska zahraničná politika; o hrozbe odovzdania národnej suverenity globalistom a technokratom; prečo hlavnému prúdu vyhovuje globálne riadenie; ako globalisti vonku aj u nás majú podobný spôsob uvažovania; aj čo si otvorene myslí o eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi.
■ SKSPRÁVY: Na návrh maďarskej vlády na zriadenie Úradu na obranu suverenity, ktorý by mal široké právomoci na vyšetrovanie akejkoľvek organizácie alebo osoby podozrivej z toho, že slúži cudzím záujmom alebo ohrozuje národnú suverenitu zareagovala Rada Európy. Vraj predstavuje veľké riziko pre ľudské práva. Čo si ako vlastenecký politik myslíte o výzve komisárky RE D. Mijatovičovej, aby vláda v Budapešti od tohto návrhu upustila?
Milan UHRÍK: Vychádzam z predpokladu, že
každý štát by mal mať funkčný mechanizmus na odhaľovanie subjektov, ktoré škodia národnej suverenite a slúžia cudzím záujmom.
Či na to treba zriaďovať špeciálny úrad alebo postačuje, ak si plnia bezpečnostné zložky štátu svoje náležité funkcie, je samozrejme otázka na dotyčný štát. Je to na širšiu, odbornú úvahu.
Reakcia európskych inštitúcií ma neprekvapuje, lebo tie radi ovplyvňujú verejnú mienku prostredníctvom rôznych finančných tokov, umelo vytvorených projektov prevažne pre mladých a dotovanie influencerov, aby tvorili „ako Brusel zapíska“. Každý štát sa však musí náležite chrániť voči externému zasahovaniu do jeho vnútorných vecí.
■ Diplomacia je o stretnutiach, rokovaniach a kompromisoch. Ako hodnotíte bojkot Ukrajiny a pobaltských štátov na rokovaní OBSE kvôli účasti Sergeja Lavrova?
Počas svetových vojen zostávali diplomatické kanály zväčša otvorené a je úlohou diplomacie komunikovať s ostatnými aktérmi medzinárodných vzťahov. U nášho východného suseda prebieha regionálny konflikt, ktorý svojimi dôsledkami zasahuje celú Európu a celý svet. Bolo by na čase, aby si mocnosti s ostatnými účastníkmi sadli a dospeli k mieru. Aby sme mohli fungovať v štandardnom prevedení ako predtým.
■ Máme tu ďalší bizarný a sebapoškodzujúci následok ideologického riadenia únie. Obrovské zásoby kávy a kakaa uskladnené v EÚ možno budeme musieť zničiť kvôli novému zákonu únie proti odlesňovaniu, ktorý vstúpil do platnosti v júni. Je podľa vás normálne a v úcte k potravinám, aby státisíce ton kakaa a kávy z minulých úrod z Afriky zničili v dôsledku nedomyslených dopadov tohto zákon?
Zelená agenda progresívcov sa nezastaví pred ničím. Dokáže ničiť potraviny, aby vraj chránila lesy. Chce vám zakázať auto so spaľovacím motorom. Plánuje vám štítkovať nehnuteľnosť, nariadiť rekonštrukciu a ak ju nespravíte, tak zníži cenu vášho vlastného majetku. To sa už zanedlho deje v Nemecku.
A to ešte nehovoríme o emisných kvótach tlačených do každej oblasti alebo iných bizarnostiach. Preto ani takéto ideologické nariadenie neprekvapí. Prichádzajú ich stohy. Úloha racionálneho vlastenca je jednoduchá. Prečítať, zhodnotiť, prijať čo je dobré, ale
odmietnuť každý nezmysel, ktorý siaha na naše práva, slobodu, prosperitu a životný štandard pod akoukoľvek vzletnou či dobre znejúcou zámienkou.
■ Mocenské elity únie majú plné ústa humanity a ochrany iných. Ako vnímate výrok eurokomisára Josepha Borrella ku konfliktu v Gaze, že musíme síce zmierniť utrpenie civilného obyvateľstva, na čo potrebujeme zvýšiť objem humanitárnej pomoci, ale nemá vraj zmysel dávať jedlo niekomu, kto bude na druhý deň zabitý?
Európska diplomacia je stratená v priestore. Nevie čo chce, nevie čo povedať, nevie ktorým smerom sa vydať, nevie zaujať žiadne vlastné stanovisko.
Európska únia zahraničnú politiku len „nakupuje“. Je výhradným spotrebiteľom, ktorý pozerá čo sa deje okolo, kopíruje čo hovoria spojenci. No a väčšinou odčíta z pier Bieleho domu, na ktorého vrchole sedí starší pán, ktorý má problém udržať rovnováhu.
Nemá zmysel komentovať vyhlásenia pán Borrella. Európska diplomacia dnes príliš nemá čo povedať.
■ Prípravy na vytvorenie zmluvy o pandémii Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá mala byť súčasťou medzinárodného práva, sa začali už v roku 2001. Rozsiahly vplyv sa ukázal už počas nástupu Covidu-19. Ako hodnotíte znepokojujúci fakt, že ostatné ustanovenia, ktoré boli predtým nezáväzné sa prepracúvajú a majú sa stať povinnými, čím dávajú WHO skutočné rozhodovacie právomoci nad jej členskými štátmi?
Pozorujeme tento trend. Pre suverenitu národných štátov a našej vlasti je to nebezpečné.
Nikto nám nesmie zo vzdialených centrál určovať ako máme pristupovať ku krízam, ktoré súvisia so zdravím.
Verím, že nadnárodné organizácie a veľké korporácie by určite plesali, keby takéto kompetencie dostalo pár ľudí niekde v Ženeve či Washingtone. Ale toto odmietam. Naše veci si budeme riešiť po našom a ak by sme potrebovali nejakú radu, obrátime sa na našich priateľov. Nie na technokratov, ktorí sú prepojení na veľké korporácie.
Dnes máme novú vládu, a preto dúfam, že si je vedomá týchto trendov, ako aj rizík, ktoré vyplývajú zo straty suverenity v tejto oblasti. A že na odovzdanie našej suverenity globalistom nikdy nepristúpi.
■ Prečo v hlavnom prúde, ani z mimovládneho sektora nepočuť obranu pred narušením národnej suverenity a osobnej slobody ľudí, ani možným podkopaním demokracie touto zmluvou, ktorá by de fakto národným parlamentom bránila prijímať zásadné rozhodnutia v oblasti zdravotnej starostlivosti?
Hlavný prúd tomu asi fandí. Inak si to neviem vysvetliť.
Hlavnému prúdu zjavne vyhovuje „globálne riadenie“, a možno nielen v téme zdravotníctva, ale aj ďalších oblastiach.
A ak by sme si mohli „zakonšpirovať“, tak za ich financovaním a podporou môže stáť ktosi, ktorému presunutie moci zo štátov do akejsi centrály byrokratov bude vyhovovať. Ktovie.
Treba sa ich spýtať prečo podporovali bombardovanie Juhoslávie, vojny v Afganistane, Iraku, Líbyi, dnes na Ukrajine. Prečo potom získavajú veľké konštrukčné firmy biznis za miliardy. Alebo prečo podporovali všetky obmedzujúce opatrenia počas pandémie, ako aj povinné očkovanie obyvateľstva. Ak by sme sa pozreli bližšie, možno by sme našli podobné modus operandi a rovnakú logiku, prečo to robia.
■ Nie je dostatočným varovaním pred účinkami pandemickej zmluvy zmienka o „infodémii“ s tvrdením, že „príliš veľa informácií“ dostupných počas choroby vraj „spôsobuje zmätok a rizikové správanie, ktoré môže poškodiť zdravie“? Neplatí náhodou, že čím viac informácií, tým lepšie rozhodovanie?
Aj to môže byť signál, že chcú informácie selektovať, pričom práve oni sa chcú postaviť do role arbitra čo je správne a nesprávne. A nebudú to, ako poznáme mnoho prípadov, posudzovať na základe pravdy. Ale iba z hľadiska toho, ktorá verzia im vyhovuje a ktorá nevyhovuje.
Zároveň vidíme, ktorí slovenskí predstavitelia by radi vypínali weby a cenzurovali internet. Predsa samotná prezidentka vyhlásila, že cenzúra webu je „jej srdcu blízka“. Alebo nie?
Globalisti majú podobný spôsob uvažovania. „Kto nie je s nami, je proti nám. A kto je proti, toho vypneme alebo donútime urobiť to, čo chceme.“
Už je očividné, že s liberalizmom klasického typu, s hájením slobôd a práv jednotlivca, nemajú nič spoločné.
■ Portál Politico aktuálne zverejnil rebríček moci. Medzi najvplyvnejšími ľuďmi v Európe sa na 6. mieste objavil aj eurokomisár Maroš Šefčovič. Čím si vy ako poslanec EP vysvetľujete jeho vysoké vplyvové postavenie?
Tým, že ako nominant Smeru a slovenskej vlády z roku 2019 veľmi ochotne slúži Európskej komisii. Ak by presadzoval výhradne slovenské záujmy, tak by sa tam ani neobjavil. Tak sa tvoria tieto rebríčky. Aby spopularizovali „svojich“. A európske Politico je striktne pro-bruselský plátok.
■ Aký vzťah má pán Šefčovič k slovenským europoslancom a témam slovenských národno-štátnych záujmov?
Zaručene lepší vzťah má k europoslancom, ktorí viac prikyvujú na návrhy Európskej komisie a bruselské politiky. Vyzýval na pokračovanie podpory Ukrajine v každej forme, na urýchlené prijatie Migračného paktu, na presadzovanie zelenej agendy (ktorú dnes mimochodom vedie) a podporu každej reformy, ktorá údajne urobí Úniu „flexibilnejšou“. V tomto prípade hovoril o Verhofstadtovej správe a zmenách zakladajúcich zmlúv spôsobom, ktorý môže obrať štáty o právomoci, vrátane práva veta.
Skrátka je to príliš veľa neprijateľných politík, ktoré sa točia okolo pána komisára Šefčoviča a jeho kolegov.
Bol by som radšej, keby nielen v Európskej komisii, ale aj v Európskom parlamente máme výhradne ľudí, ktorí sa Slovenska skutočne zastávajú, a nerobia falošnú alebo dvojtvárnu politiku.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
-red1-
Ilustračné foto: SKsprávy – koláž s použitím obrázku z The Herald Journal
30.november 2023 06:00. Aktualizované: 1.december 09:00, 2.december 08:50, 3.decembra 10:00
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
© Profilový PR rozhovor (inzercia). Citovanie z rozhovoru dovolené s uvedením zdroja SKsprávy
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
