Premiér odmieta politický tlak v polícii. Na druhej strane pripúšťa istú kontrolu.
Premiér Ľudovít Ódor chce zabezpečiť nepolitický, bezproblémový chod polície a vyšetrovanie citlivých káuz bez akýchkoľvek pochybností. O pár dní avizuje výsledky rokovania s ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom. Šéf polície mal výhrady k ministrovým vyjadreniam, podľa medializovaných informácií pohrozil odchodom.
“Táto vláda odmieta akékoľvek zasahovanie do práce polície, čo sa týka vyšetrovania. Nikto nemá záujem spochybňovať políciu, ani im hádzať polená pod nohy,” zopakoval predseda vlády. Pripomenul, že ministra odvolať nemôže, keďže vláda je len dočasne poverená.
Premiér odmieta politický tlak v polícii. Na druhej strane pripúšťa istú kontrolu. “Sú nejaké zákonné mechanizmy ako vynucovať zákonnosť krokov polície, primeranosť, v etickej rovine, ale určite nie z hľadiska toho, že by sme chceli akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať vyšetrovanie,” skonštatoval.
Ódor podľa svojich slov o téme diskutuje s ministrom, policajným prezidentom. Rokoval aj so širším vedením polície, ktoré údajne tiež zvažuje odchod. Komunikáciu ministra vnútra formou statusov na sociálnej sieti nepovažuje za šťastný spôsob.
Šimko minulý týždeň na sociálnej sieti napísal, že mu nie je jasné, čo sa myslí vyjadreniami o rozviazaní rúk polícii. Poukázal na to, že v demokratickej spoločnosti si nemôže “ozbrojená, represívna štruktúra” robiť, čo sa jej zachce, ale donucovacia moc štátu musí byť pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci, keďže účty voličom skladajú politici. Televízia Markíza následne upozornila, že Hamran po tom nevylúčil rezignáciu.
Minister vnútra dôvod na odchod nevidí. Statusy na sociálnej sieti boli podľa neho reakciou na brutálnu vraždu v Dubnici nad Váhom. Témou sa chce naďalej zaoberať. “Ak existuje pochybnosť, nemôžem zavierať pred tým oči,” poznamenal. Chápe, že sa policajný prezident zastáva policajtov, ale minister podľa neho musí stáť na strane ľudí, ktorým polícia poskytuje ochranu.
Informačné pozadie historickej skúsenosti k porušovaniu práv občanov štátnou bezpečnosťou:
Pripomeňme si, čo sa dialo pred rokom 1989 v totalitnom režime. V legislatíve o tom konštatuje zákon Národnej rady SR č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému nasledovné:
Režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, bol nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd.
Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami, ktorých činnosť smerovala k potláčaniu ľudských práv a slobôd a demokratického systému.
Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948 až 1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu (…)
Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska (pozn. faktický mocenský orgán) nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách.
Ivan Šimko ako poslanec prispel k prijatiu podobného zákona o protikomunistickom odboji č. 219/2006.
-red3-
Ilustračné foto: SKsprávy cez Pixabay/koláž
12. júl 2023 14:45
