Ilustračné foto: V. Orbán – G. Soros. Kombosnímka: SKsprávy
Maďarské parlamentné voľby zastavili ofenzívu liberálov a ich sorošovského fetišu otvorenej spoločnosti. Napriek zdrvujúcej porážke proeurópskej opozície, korporátne režimové médiá aj na Slovensku pokračujú v informačnej vojne voči Orbánovi.
Sorošovský denník SME (minulý rok Sorosom kontrolovaný fond kúpil 34% akcií od finančnej skupiny PENTA) vytiahol na Orbána naratív hľadania nepriateľa. Pomôcť k víťazstvu mu mala údajne aj vojna na Ukrajine, hoci to logicky nesedí.
Konflikt len zvýraznil, ktoré sily sú za eskaláciu vojny a konfrontáciu Západ-Východ za každú cenu, hoci aj ekonomického sebazničenia, čo Orbán pragmaticky odmietol. A s ním aj väčšina voličov. Dá sa povedať, že naratív s démonizáciou Putina na Maďarov nezabral. Ani nemohol kvôli rovnakej politike Kyjeva k menšinám, vrátame tej maďarskej na Podkarpatskej Rusi. Takže Orbán a národný pragmatizmus vedú 1:0.
Čo ešte môžeme z týchto volieb vyčítať? Klasický nástroj mimovládneho sektora a liberálnych médiá – mobilizácia voličov opäť nezabrala v zmene postojov, veď výsledok účasti 69,79% je druhý historicky najvyšší. Stav 2:0.
Neosvedčilo sa ani spájanie opozície á la český model „spolu“ ho (Orbána) porazíme. Sorošovskí marketéri otvorenej spoločnosti, zdá sa, používajú stále tie isté metódy, ktoré sa už okukali. 3:0.
Nevyšlo ani hľadanie lídra na mieru k Viktorovi Orbánovi – nepomohlo ani päť detí Zaya k štyrom deťom Orbána, takže zlyhala aj taktika klin sa klinom vyráža. Maďarskí voliči nenaleteli na metódu vlka v baraňom rúchu, čiže politický fejk liberálov (vlka), ktorý mal navonok pripomínať konzervatívnu maďarskú ovcu alebo typického vidieckeho voliča. 4:0.
Nezabral ani druhý extrém – omilostenie (zrejme dočasné) extrémistického Jobbiku, jeho kolaborácia s liberálmi v štýle všetci proti Orbánovi. 5:0, lebo zradcov nemá nikto rád.
Neúčinné na zdravý sedliacky rozum sa ukázali aj klasické manipulačné techniky mediálneho mainastreamu ako napríklad démonizácia a kriminalizácia vlasteneckej vlády cez ekonomické kauzy, čo je ošúchaná taktika používaná už desať rokov na Slovensku. 6:0.
Vedľa cieľa ostali aj strely na šírenie strachu – z údajnej izolácie Maďarska v únii. Maďari uprednostnili domáceho vrabca v hrsti, namiesto európskeho pečeného holuba na strecha. Jednoducho národné zvíťazilo nad „spoločným“, liberálnym. 7:0.
Politický, mediálny aj treťosektorový mainstream môže hľadať rôzne príčiny, prečo sa nepodarilo odstaviť Orbána, ktorý nemieni poslušne hlásiť Bruselu „splnili sme pokyny“, aj keď to ide proti našim národným záujmom.
A tu je recept aj ukážka pre slovenských voličov, ako a koho majú voliť, ak chcú mať aj oni, na Slovensku, rovnakú starostlivosť a pocit, že našej vláde a našej hlave štátu na nás, Slovákoch, záleží viac ako na cudzích alebo príkazoch z Bruselu či dokonca z Washingtonu.
Rafael E. Rafaj
