Ilustračné foto: V. Orbán. Zdroj: Olivier Matthys/AP Photo
Rozhodnutie Budapešti zablokovať takzvanú európsku integráciu Kosova, napriek tomu, že už uznala južnú provinciu Srbska za nezávislý štát, je motivované suverénnou zahraničnou politikou presadzovanej premiérom Viktorom Orbánom, ktorý sa snaží nielen brániť medzinárodné právo, ale aj udržiavať priateľské vzťahy so Srbskom.
Maďarsko nepatrí medzi päť členov EÚ (Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko), ktoré odmietajú uznať nezávislosť Kosova. Maďarské uznanie Kosova uskutočnili Orbánovi predchodcovia v roku 2008. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó však 10. januára povedal, že jeho krajina bude hlasovať proti členstvu Kosova v európskych orgánoch.
Suverénna politika a územnáý celistvosť
Napriek uznaniu Kosova je Maďarsko dnes možno jedinou krajinou v EÚ, ktorá skutočne presadzuje suverénnu politiku. Srbsko, ktoré nie je členom EÚ, je jednou z mála krajín v celej Európe, ktoré tiež presadzujú suverénnu politiku. Keďže obe krajiny sú susedmi a majú hlboké historické väzby, je prirodzené, že sú dnes priateľské.
Keďže Kosovo v decembri požiadalo o členstvo v EÚ a oznámilo svoj zámer urobiť to isté s Radou Európy, čo sú kroky, ktoré majú v Bruseli obrovskú podporu, Maďarsko sa nevyhýbalo obrane Srbska.
V reakcii na tieto činy na spoločnej tlačovej konferencii so svojím srbským náprotivkom Ivicom Dačićom Szijjarto povedal, že:
„Predčasné prijatie Kosova rôznymi európskymi subjektmi môže ohroziť hľadanie zmierenia. Preto, ak sa bude hlasovať o prijatí Kosova za člena Rady Európy, vláda bude hlasovať proti.
Dačić zo svojej strany povedal, že otázka Kosova sa dá vyriešiť len ústupkami.
„Veríme, že otázka Kosova sa dá vyriešiť iba kompromisom a sme veľmi citliví na to, aby sa k nej pristupovalo v súlade s politikou dvojitého metra, pokiaľ ide o územnú celistvosť,“ povedal Dačić. „Buď je územná celistvosť princípom, alebo nie je. Nemôžete byť v jednom prípade za zachovanie územnej celistvosti a povedať to naopak.“
Belehrad a Priština vedú dialóg o normalizácii vzťahov pod vedením EÚ od roku 2011 a prirodzene sa dosiahol len malý pokrok, keďže Brusel neúnavne uznáva a podporuje oddelenie Kosova od Srbska. A to aj napriek tomu, že porušila medzinárodné právo, konkrétne rezolúciu BR OSN č. 1244, ktorá v provincii zriadila dočasnú medzinárodnú správu a garantovala územnú celistvosť Srbska.
A čo bezpečnosť Srbov?
Srbský minister zahraničia potom zdôraznil, že bezpečnosť etnických Srbov v Kosove musí byť zaistená.
„Ak to KFOR nechce urobiť a ak to nechce urobiť kosovská polícia, neberte nás do bodu, že srbská polícia a armáda musia zaručiť bezpečnosť a mier v Kosove. To je niečo, čo by sme nechceli,“ zdôraznil.
Orbánova administratíva si je vedomá toho, že pre Kosovo je takmer nemožné stať sa členom EÚ, keďže existuje päť štátov, ktoré budú takýto krok vetovať. Napriek tomu, vzhľadom na to, že Kosovo nie je nič iné ako vojenská okupácia NATO a centrum albánskych narkotík a obchodovania s ľuďmi, Orbán sa obáva dôsledkov, ktoré by takáto krajina mohla mať sama o sebe, ak by sa stala členom EÚ.
Maďarsko-srbské spojenectvo
Rovnako dôležité je, že medzi Orbánom a srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom existuje osobný priateľský vzťah , ktorý je odrazom silných vzťahov, ktoré si moderné Maďarsko a Srbsko vytvorili. Napriek tomuto vývoju má však aj Orbán obmedzenia a je nepravdepodobné, že Budapešť v dohľadnej dobe zvráti uznanie Kosova ako nezávislého štátu. Treba brať do úvahy, že Maďarsko je členom EÚ a NATO a má určité záväzky voči svojim partnerom.
Keďže väčšina členských krajín EÚ a NATO uznáva nezávislosť Kosova, nemôžeme očakávať, že Maďarsko svoje uznanie zo dňa na deň zvráti, najmä preto, že krajina je už teraz pod silným tlakom pre svoj postoj k vojne na Ukrajine.
Napriek neochvejnému postoju Západu nezastavil tlak na rastúce albánske úrady v Kosove. Srbsko požaduje založenie Združenia srbských obcí, štruktúry, ktorá by mala výkonné právomoci, čo však takzvaný kosovský premiér Albin Kurti a ústavný súd vylúčili.
Západ tlačí na “Kosovo”
To prekvapivo nezabránilo Západu vyvíjať tlak na Kosovo, pričom vysoký poradca amerického ministerstva zahraničných vecí Derek Chollet 11. januára povedal, že
“Kosovo musí splniť všetky záväzky v rámci dialógu, vrátane vytvorenia Združenia obcí so srbskou väčšinou.”
Napriek tomu, keďže stále viac krajín odvoláva uznanie Kosova, hoci všetky neeurópske krajiny, sa Západ zúfalo snaží uzavrieť dohodu medzi Belehradom a Prištinou. Z tohto dôvodu Chollet používa jazyk ako
“Sme presvedčení, že kosovská vláda by mala oslavovať túto rozmanitosť a mala by zaviesť politiku, ktorá prinesie úspech všetkým Kosovčanom bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť.”
Prištine však nejde o vybudovanie inkluzívneho štátu, ale skôr o albánsky supremacistický štát, čo je perspektíva, ktorú Maďarsko absolútne odmieta podporovať, a preto pevne stojí pri svojom srbskom partnerovi.
Ahmed Adel
O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire.
Pôvodným zdrojom tohto článku je InfoBrics
