KonfrontáciaSVET

Medvedev varuje pred plánmi Švédska a Fínska vstúpiť do NATO: “Oni to začali”

Ilustračné foto: V. Putin – D. Medvedev. Zdroj: Jurij Kochetkov/EPA via The Guardian

Dmitrij Medvedev vysvetlil, že bude potrebné posilniť skupinu pozemných jednotiek a systém protivzdušnej obrany a rozmiestniť značné námorné sily vo Fínskom zálive.

Rusko posilní bezpečnosť pozdĺž svojich západných hraníc, ak Švédsko a Fínsko vstúpia do NATO a už sa nebude hovoriť o Baltskom mori bez jadrových zbraní, napísal vo štvrtok podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev na svojom kanáli Telegram.

Veľmi skoro, presne do tohto leta, sa svet stane ešte “bezpečnejším. Ak Švédsko a Fínsko vstúpia do NATO, dĺžka pozemnej hranice aliancie s Ruskom sa viac ako zdvojnásobí. Prirodzene, bude potrebné tieto hranice posilniť

uviedol.

Medvedev vysvetlil, že bude potrebné posilniť skupinu pozemných jednotiek a systém protivzdušnej obrany a rozmiestniť značné námorné sily vo Fínskom zálive.

Ak je to tak, nemôže sa už hovoriť o nejadrovom stave Pobaltia – musí sa obnoviť rovnováha

povedal Medvedev.

“Do dnešného dňa Rusko takéto opatrenia neprijalo a ani sa k tomu nechystalo. Ak sme k tomu donútení, potom ‘všimnite si, neboli sme to my, kto to navrhol’, ako povedala postava zo známeho starého filmu,” pridal.

Dúfa, že zvíťazí zdravý rozum

Najvyšší predstaviteľ poznamenal, že v súčasnosti Švédsko a Fínsko diskutujú o možnosti pripojenia sa k aliancii „s divokou vážnosťou“. Napriek tomu je samotné NATO „pripravené ich doslova preniesť, čo najrýchlejšie a s čo najmenším množstvom byrokratických procedúr“.

“USA vysielajú svoj nápis “Vitajte!” zástupcom severnej Európy doslova všetkými možnými spôsobmi. Stačí pokorne zaklopať – a pustíme vás dnu. A čo to znamená? To znamená, že Rusko bude mať viac oficiálnych protivníkov,“ upozornil.

Dodal, že je jasné, že Moskva by na to mala reagovať “bez emócií as chladnou hlavou”. “Počet krajín v NATO – tridsať alebo tridsaťdva – celkovo nie je pre nás dôležitý. O dve viac, o dve menej, s ich významom a počtom obyvateľov nie je veľký rozdiel,” poznamenal.

Medvedev však zdôraznil, že nemá zmysel argumentovať, že keby nebolo špeciálnej operácie na Ukrajine, vstup týchto krajín do NATO by v prvom rade nebol problémom a situácia by bola jednoduchšia pre Rusko.

“To nie je pravda. Po prvé, pokusy zatiahnuť ich do aliancie boli už skôr. Po druhé, čo je hlavné, nemáme s týmito krajinami územné spory ako s Ukrajinou. Preto hodnota takéhoto členstva je pre nás iná,“ vysvetlil.

“Prirodzene, budeme musieť posilniť tieto hranice” posilnením pozemnej, vzdušnej a námornej obrany v regióne, povedal.

Medvedev, blízky spojenec Vladimira Putina, výslovne upozornil na jadrovú hrozbu a povedal, že členstvo Fínska a Švédska v NATO by znamenalo, že už „nemôžeme hovoriť o žiadnom štatúte Baltského mora bez jadrových zbraní – treba obnoviť rovnováhu“.

“Prirodzene, budeme musieť posilniť tieto hranice” posilnením pozemnej, vzdušnej a námornej obrany v regióne, povedal.

Podpredseda Bezpečnostnej rady poznamenal, že verejná mienka vo Švédsku a Fínsku v otázke nevyhnutnosti vstupu do NATO je rozdelená prakticky v strede, a to po “maximálnom úsilí domácich zástancov”.

“Nikto so zdravým rozumom nechce vyššie ceny a dane, narastajúce napätie pozdĺž hraníc, Iskandery, hypersonické zbrane alebo lode s jadrovými zbraňami, čo by kameňom dohodil od ich domu. Dúfajme, že zdravý rozum našich susedov nakoniec zvíťazí. Ak však nie, potom , ako sa hovorí, „oni to začali,“ uzavrel Medvedev.

Na toto stanovisko z Ruska prišla okamžite odpoveď z USA: “Samozrejme sme veľmi znepokojení,” povedal riaditeľ CIA William Burns. “Vzhľadom na potenciálne zúfalstvo prezidenta Putina a ruského vedenia, vzhľadom na neúspechy, ktorým doteraz vojensky čelili, nikto z nás nemôže brať na ľahkú váhu hrozbu, ktorú predstavuje potenciálne uchýlenie sa k taktickým jadrovým zbraniam alebo jadrovým zbraniam s nízkou výťažnosťou,” citoval Burnsa The Guardian.

Ale Burns dodal: „Zatiaľ čo sme videli nejaké rétorické pózy zo strany Kremľa, prechod k vyšším stupňom jadrovej pohotovosti, zatiaľ sme nevideli veľa praktických dôkazov o druhu nasadenia alebo vojenských dispozícií, ktoré by sme posilniť vzhľadom na tento záujem.”

Dôležité si je uvedomiť, čo je akcia a čo je reakcia. To nechávame na našich čitateľov, ktorým prinášame stanoviská oboch strán.

-red1-

Zroj
tass.comtheguardian

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button