Médiá: Biden zaujal v otázke Afganistanu chladnokrvný postoj

Ďalší rok alebo päť rokov prítomnosti americkej armády (v Afganistane) by nemalo žiadny význam, ak afganská armáda nie je schopná udržať pohromade svoju vlastnú krajinu, povedal Biden.

Po tom, ako 20 rokov trvajúca snaha vytvoriť na území Afganistanu demokraciu západného typu zlyhala, sa americký prezident Joe Biden rozhodol pre chladnokrvný kalkul v otázke budúcnosti tejto nepokojnej krajiny, napísal v pondelok americký denník The Washington Post (WaPo).

Joe Biden najprv vyjadril súcit s tými, ktorí boli nechaní napospas Talibanu. “Naše srdcia smerujú k odvážnym afganským mužom a ženám, ktorí sú teraz v ohrození,” napísal Biely dom v sobotnom vyhlásení. Potom sa však americký prezident podľa WaPo priklonil k chladnokrvnému výpočtu, prečo je lepšie opustiť Afganistan.

“Ďalší rok alebo päť rokov prítomnosti americkej armády (v Afganistane) by nemalo žiadny význam, ak afganská armáda nie je schopná udržať pohromade svoju vlastnú krajinu,” povedal Biden.

“Nekonečná americká prítomnosť uprostred občianskeho konfliktu v inej krajine nebola pre mňa prijateľná,” dodal šéf Bieleho domu.

Podľa denníka Washington Postu išlo o “drsné a ospravedlňujúce hodnotenie od prezidenta, inak známeho ako empatického muža. Odráža to čoraz vzdornejší a obrannejší tón Bidena a jeho administratívy uprostred kritiky za to, že Biden (svojím rozhodnutím stiahnuť jednotky z Afganistanu) umožnil nástup vlády islamistických fundamentalistov a otvoril dvere novým teroristickým hrozbám”.

Podľa republikána Michaela Waltza, amerického vojnového veterána, ktorý slúžil v Afganistane,

Bidenova neochota urobiť viac pre pomoc ľuďom ukazuje bezcitnosť, ktorá sťaží získanie spojencov v (prípadnom ďalšom) konflikte USA na území iného štátu

“Kto nám bude opäť veriť?” vyhlásil Waltz. “Kto nám bude dostatočne dôverovať, aby riskoval nielen svoj život, ale aj život celej svojej rodiny, aby mohol stáť po boku USA?… Toto bude rezonovať roky,” myslí si Waltz.

Bidenova pozícia je podľa WaPo neoblomná. “V Afganistane neexistuje vojenské riešenie a Biden nedovolí, aby v tejto súvislosti zomrelo viac Američanov,” citoval denník predstaviteľov USA. Tento názor má podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky aj väčšina Američanov a podľa WaPo odzrkadľuje aj heslo bývalého prezidenta Donalda Trumpa “Amerika na prvom mieste”.

“Biden odmietol predĺžiť márnivú misiu, ktorej chýbala podpora zo strany americkej verejnosti,” uviedol v nedeľu minister zahraničných vecí USA Antony Blinken krátko predtým, než afganská vláda v Kábule odovzdala moc Talibanu.

Denník The Washington Post v tejto súvislosti dodal, že Joe Biden už počas vlaňajšej predvolebnej kampane vyhlásil, že “USA nenesú zodpovednosť za osud afganských žien a dievčat po prípadnom ovládnutí krajiny Talibanom”. Biden povedal, že “myšlienka, že by sme mohli použiť naše ozbrojené sily na vyriešenie každého problému, ktorý vo svete existuje, jednoducho nie je správna – to nie je v našich silách,” citoval denník WaPo súčasného šéfa Bieleho domu.

The New York Times: Americkí diplomati sú odtrhnutí od reality

Náhla a dramatická evakuácia Američanov z Kábulu ukázala, že americkí diplomati sú odtrhnutí od reality, napísal v pondelok denník The New York Times (NYT).

Toto odtrhnutie od reality je zrejmé po tom, ako už niekoľko (amerických prezidentských) administratív prezentovalo optimistické prognózy: Taliban je na ústupe, afganská vláda je schopná prevziať kontrolu, vláda v Kábule je len krok od toho, že bude schopná udržať bezpečnosť v celej krajine… To sa nestalo

píše NYT.

Pentagón a americkí vojenskí predstavitelia niekoľko týždňov varovali Biely dom a ministerstvo zahraničných vecí, že čím dlhšie bude Bidenova administratíva čakať na evakuáciu amerického personálu z Afganistanu, tým bude operácia náročnejšia, píšu The New York Times.

“Začiatok evakuácie prispieva k zostupnej špirále, pretože zatvorenie (amerického) veľvyslanectva (v Kábule) symbolizuje stratu dôvery v miestnu vládu,” povedala Laurel Millerová, ktorá bola počas vlády prezidenta Baracka Obamu aj Donalda Trumpa mimoriadnou vyslankyňou USA v Afganistane a Pakistane.

“Evakuáciu ambasády je možné interpretovať na lokálnej aj medzinárodnej úrovni, ako keď vojenská jednotka uteká zo svojej pozície pod tlakom nepriateľa,” vyhlásil Karl Eikenberry, bývalý vrchný veliteľ amerických síl v Afganistane a bývalý americký veľvyslanec v Kábule.

“Začiatok evakuácie prispieva k zostupnej špirále, pretože zatvorenie (amerického) veľvyslanectva (v Kábule) symbolizuje stratu dôvery v miestnu vládu,” povedala Laurel Millerová, ktorá bola počas vlády prezidenta Baracka Obamu aj Donalda Trumpa mimoriadnou vyslankyňou USA v Afganistane a Pakistane.

“Evakuáciu ambasády je možné interpretovať na lokálnej aj medzinárodnej úrovni, ako keď vojenská jednotka uteká zo svojej pozície pod tlakom nepriateľa,” vyhlásil Karl Eikenberry, bývalý vrchný veliteľ amerických síl v Afganistane a bývalý americký veľvyslanec v Kábule.

NYT uvádzajú, že všetky ambasády USA majú núdzové evakuačné plány. Situácia v Kábule je však špecifická. Po prvé, s približne 4000 zamestnancami je tamojšia ambasáda USA jednou z najväčších na svete. Jej uzatvorenie a zničenie citlivých dokumentov si vyžaduje určitý čas. Po druhé, vzhľadom na to, že Taliban kontroluje hraničné priechody, evakuácia musí byť vykonaná výlučne letecky, napísal americký denník.

Po tom, ako sa bezpečnostná situácia v Afganistane minulý týždeň začala rapídne zhoršovať, Pentagón a ministerstvo zahraničných vecí USA sa “hádali, koľko času zostáva na vypratanie veľvyslanectva predtým, než bude Kábul obsadený,” píšu NYT. Jeden z vyššie postavených dôstojníkov povedal, že hodnotenie situácie “nie je dostatočne pesimistické a okno pre pokojný odchod sa rýchlo uzatvára”.

Aj keď Pentagón vo štvrtok oznámil, že posiela do Afganistanu tisícky vojakov, predstavitelia Bidenovej administratívy tvrdili, že na evakuáciu “majú ešte čas”, uviedli NYT. Denník článok uzatvára tvrdením, že sťahovanie Američanov z Kábulu pripomína “neúspešnú misiu”.

-red1-