Ilustračné foto: Pixabay
V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu Západ reagoval ničivými sankciami a rýchlym odsúdením a izoláciou Ruska, ako aj vyslaním zbraní a inej podpory Ukrajine.
Jednu možnosť však Bidenova administratíva definitívne stiahla zo stola: zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.
Experti pre Defense News povedali, že bezletová zóna bude predstavovať viacero výziev – vrátane obáv, že by mohla vyvolať väčší konflikt medzi Ruskom a NATO.
„Akokoľvek by sme radi povedali, že bezletové zóny sú super jednoduché a ide o čistý spôsob podnikania, jednoducho to tak nie je,“ Heather Penney, bývalá pilotka F-16 a seniorka z Mitchell Institute. pre Aerospace Studies, povedal v rozhovore.
Ako ruské sily postupovali na kľúčové ukrajinské mestá, zvyšovali sa výzvy na zavedenie bezletovej zóny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ráno v tweete uviedol, že v telefonickom rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom „zdôraznil potrebu zavrieť nebo nad“ Ukrajinou.
To sa nedeje, povedali v pondelok tlačoví tajomníci Bieleho domu a Pentagonu.
Na tlačovom brífingu tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová uviedla, že „to nie je dobrý nápad“ a dodala, že prezident Joe Biden nechce riskovať, že sa armáda Spojených štátov dostane do konfliktu s Ruskom.
To, čo by si vyžadovalo, je implementácia americkou armádou,” povedal Psaki. V podstate by to znamenalo, že americká armáda by zostrelila lietadlá, ruské lietadlá. To je určite eskalačné
Aby bola bezletová zóna dôveryhodná, povedal Penney, USA alebo NATO by museli zostreliť akékoľvek ruské lietadlo alebo protivzdušnú obranu, ktoré by ju porušili – inak by Rusi museli veriť, že USA spustia paľbu, aby sa vyhli Ukrajinskému vzdušnému priestoru. Ak USA alebo NATO vyhlásia bezletovú zónu a nebudú ju presadzovať, stane sa z nich papierový tiger.
Chceme takto testovať našu dôveryhodnosť?” povedala Rachel Rizzo, nerezidentka Európskeho centra Atlantickej rady.
Penney povedala, že začatie paľby USA na ruské sily by prevrátilo jemnú sieť medzinárodnej podpory pre Ukrajinu, ktorú vytvorila administratíva a Európa.
“Aby sme boli dôveryhodní, museli by sme byť ochotní urobiť prvý pokus,” povedala Penney. „Začatie kinetickej vojny s Ruskom je niečo, čomu sa administratíva veľmi opatrne vyhýbala. Každý prvok eskalácie bol iniciovaný z Ruska a to bolo kľúčové pre veľkú medzinárodnú podporu pre Ukrajinu.
John Venable, expert na obrannú politiku z Heritage Foundation a bývalý pilot F-16, súhlasil. „Bezletová zóna by v mysli [ruského prezidenta Vladimira] Putina bola vyhlásením vojny,“ povedal.
Penney povedala, že diskusia o bezletovej zóne je to, čo sa stane, keď ani jedna strana v konflikte nedosiahne v konflikte vzdušnú prevahu alebo prejaví „dôveryhodnú bojovú vzdušnú silu“ – aj keď sa obáva, že Rusko v najbližších dňoch urobí práve to.
Ukrajina podľa nej nemala stíhačky a protivzdušnú obranu, ktoré potrebovala na vytlačenie ruských lietadiel zo svojho vzdušného priestoru. A Rusko z akéhokoľvek dôvodu nezaviazalo letectvo, ktoré by potrebovalo, aby sa v prvých dňoch konfliktu definitívne zmocnilo vzdušnej prevahy.
“Čo sme neočakávali, nie je to, ako sa veci pokazili,” uviedla Penney.
To sa pravdepodobne zmení, keď Rusko zmení kurz a zapojí do invázie viac síl, povedala ďalej,
„Ukrajinské letectvo vynaložilo veľké úsilie na obranu svojho vzdušného priestoru a územia,“ povedala. „Boli však neúspešní, pretože nemali schopnosti alebo kapacitu, a to z hľadiska stíhačky aj z hľadiska protivzdušnej obrany [ako sú rakety zem-vzduch].
Ukrajina veľmi dobre využívala svoje bojové drony Bayraktar TB2 vyrobené v Turecku, povedala Penney.
A Ukrajina vychvaľuje a mytologizuje svojich stíhacích pilotov ako hrdinov a emblémy národného odporu, ktorí sa zhromažďujú okolo vzdušných víťazstiev nad ruskými lietadlami, ktoré zvyšujú morálku.
Ale ak by si Ukrajina definitívne udržala kontrolu nad svojím nebom, povedala Penney, jej letectvo by mohlo urobiť oveľa viac, aby zničilo masové ruské sily. Jedným z potenciálnych cieľov by mohol byť 40 míľ dlhý ruský vojenský konvoj spozorovaný mimo Kyjeva na satelitných snímkach, povedala, podobne ako pri takzvanom útoku „Highway of Death“ na stovky vozidiel irackej armády ustupujúce po šesťprúdovej diaľnici 80. z Kuvajtu do Basry v roku 1991.
Diaľnice môžu armáde umožniť rýchly a efektívny presun veľkého počtu vozidiel a ťažkej techniky bez toho, aby riskovali, že uviaznu v blate alebo inom nemilosrdnom teréne. Ale môžu tiež obmedziť sily a urobiť z nich ľahký cieľ, povedala Penney – ak ich nepriateľ ovláda oblohu.
“Rozdiel medzi dňom a nocou”
Po vojne v Perzskom zálive vytvorili USA a spojenci nad severným a južným Irakom bezletové zóny, ktoré sa nazývali operácie Northern Watch a Southern Watch.
Americké lietadlá operujúce z leteckej základne Incirlik v Turecku na severe a zo základní v Saudskej Arábii, Kuvajte a Bahrajne na juhu, spolu s britskými a francúzskymi spojencami, vykonávali vzdušný prieskum, vzdušné velenie a riadenie pomocou leteckého varovného a riadiaceho systému E-3., alebo AWACS, lietadlá a údery proti irackej protivzdušnej obrane.
Iracké lietadlá len zriedka napádali bezletovú zónu, ale keď sa tak stalo, dostali sa pod paľbu. Americké sily zostrelili dve iracké stíhačky MiG, ktoré narušili bezletovú zónu v rokoch 1992 a 1993, ako aj dve stíhačky Su-22 v marci 1991.
Udržať tieto bezletové zóny až do vypuknutia vojny v Iraku v roku 2003 však predstavovalo značné úsilie.
A bezletová zóna nad Ukrajinou by bola „rozdielom medzi dňom a nocou“ oproti Iraku, povedal Venable.
Dave Deptula, bývalý generálporučík vzdušných síl, ktorý velil operácii Northern Watch v rokoch 1998 a 1999, uviedol, že každá iracká bezletová zóna má zvyčajne po ruke asi 50 amerických a spojeneckých lietadiel, ktoré budú každý deň niekoľko hodín lietať na hliadkach. Nepretržité lietanie by podľa neho trvalo oveľa viac.
Nepretržité letecké hliadky nad Ukrajinou – národom, ktorý pokrýva viac ako dvojnásobok rozlohy irackých bezletových zón – by ľahko zobrali stovky bojovníkov, povedal Deptula, teraz dekan Mitchellovho inštitútu pre letecké štúdie.
“Nie je to len niečo, čo prepnete prepínačom a, OK, zriadime bezletovú zónu,” povedal Deptula. “Na to, aby to bolo efektívne, je potrebná rozsiahla príprava a definovanie [poslania a cieľov].”
Znamenalo by to tiež tisícky letcov na viacerých základniach, ktorí budú zásobovať, vyzbrojovať a udržiavať tieto stíhačky – nehovoriac o významnej leteckej infraštruktúre na dopĺňanie paliva, ktorá ich udrží vo vzduchu, a lietadlách ISR, ako je AWACS.
Iracká bezletová zóna prišla po tom, čo bolo úplne zničené letectvo, obrana, velenie a riadenie tejto krajiny – situácia, ktorá na Ukrajine neexistuje. Bezletová zóna by si vyžadovala výrazné potlačenie nepriateľskej protivzdušnej obrany alebo SEAD, úsilie o odstránenie ruskej obrany, ako je vysoko výkonný raketový systém zem-vzduch S-400, pravdepodobne s F-22 Raptor a F- 35 Lightning II.
Ale USA alebo NATO by pri takejto misii veľmi pravdepodobne stratili lietadlá, povedal Venable – a pokus o záchranu zostrelených pilotov v takom nestabilnom regióne by otestoval hranice bojových pátracích a záchranných schopností armády.
Penney povedala, že USA sa musia dôkladne pozrieť na problémy Ruska na oblohe nad Ukrajinou a vyvodiť ponaučenie, ako dosiahnuť vzdušnú prevahu a jej dôležitosť. Za posledné dve desaťročia si USA udržiavali „de facto vzdušnú dominanciu“ kdekoľvek, kde pôsobili, povedala.
V budúcnosti to tak nebude, ak vypukne vojna s Čínou – alebo Ruskom.
“Skutočne sme považovali [vzdušnú prevahu] za samozrejmosť,” povedala Penney. “Naše letectvo je najstaršie a najmenšie, aké kedy bolo, a mohli by sme sa ocitnúť v podobných situáciách [ako Rusko], pretože aj nám môžu chýbať schopnosti a kapacity.”
Rachel Cohen a Geoff Ziezulewicz prispeli k tejto správe.
