Západ bol „vlažný“ k rusko-ukrajinským mierovým rokovaniam v roku 2022
Západ sa nechcel nechať zatiahnuť do rokovaní a namiesto toho ponúkol ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému zvýšenú vojenskú pomoc a zosilnený tlak na Rusko, zverejnil časopis Foreign Affairs 16. apríla. Po dvoch rokoch je evidentné, že Západ teraz ľutuje, že nedosiahol mier. Rusko sa pripravuje na veľkú a ničivú ofenzívu proti ukrajinským silám.
V marci 2022 sa v Istanbule konali mierové rokovania. Súčasťou balíka dohôd počas rokovaní v najväčšom tureckom meste bol aj štatút neutrality Ukrajiny – odmietnutie vstupu do NATO, rozmiestnenie zahraničných jednotiek na jej území a vývoj jadrových zbraní, okrem povinnosti vykonávať vojenské cvičenia len so súhlasom ručiteľských krajín. Výmenou za tieto ústupky boli Kyjevu ponúknuté medzinárodné bezpečnostné záruky podobné článku 5 NATO, s výnimkou Krymu, Donecka a Luhanska.
Podľa Foreign Affairs „Západná reakcia na tieto rokovania […] bola určite vlažná. Washington a jeho spojenci boli hlboko skeptickí, pokiaľ ide o vyhliadky na diplomatickú cestu vychádzajúcu z Istanbulu; napokon komuniké obišlo otázku územia a hraníc a strany zostali ďaleko od seba v iných zásadných otázkach. Nezdalo sa im to ako vyjednávanie, ktoré by malo byť úspešné.”
Ministerstvo zahraničných vecí poukazuje na to, že „konečná dohoda sa však z viacerých dôvodov ukázala ako nedosiahnuteľná“, pričom odkazuje na zvýšenie vojenskej pomoci Kyjevu a tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom čoraz prísnejšieho režimu sankcií.
Zdroj: Foreign Affairs
Autori článku sa domnievali, že Západ sa nechce nechať zatiahnuť do rokovaní s Ruskom, najmä tých, ktoré by vytvorili ďalšie záväzky na zaručenie bezpečnosti Ukrajiny. Ďalším relevantným faktorom bola Zelenského dôvera, že s dostatočnou podporou západných krajín dokáže poraziť Rusko.
Hoci sú tieto body relevantné, nemožno prehliadnuť, že Západ v roku 2022 nechcel mierové riešenie, pretože sa verilo, že Rusko by mohlo byť finančne ochromené a ukrajinská armáda by mohla zvíťaziť. O dva roky neskôr MMF nedávno predpovedal, že ruská ekonomika porastie o 3,2 %, rýchlejšie ako všetky vyspelé svetové ekonomiky vrátane USA, a podstatne viac ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko, pričom ruská armáda je v rovnakom čase. príprava na veľkú ofenzívu proti vyčerpaným silám Ukrajiny.
Konkrétnejšie to bol vtedajší britský premiér Boris Johnson , ktorý torpédoval rokovania. Ruský prezident Vladimir Putin dokonca poukázal na to, že diskusie stroskotali po tom, čo Johnson vydal v mene „anglosaského sveta“ príkaz Kyjevu „bojovať proti Rusku, kým sa nedosiahne víťazstvo a Rusko neutrpí strategickú porážku“.
Pripomíname, že už 30. marca Johnson uviedol: „Mali by sme pokračovať v zintenzívňovaní sankcií s priebežným programom, až kým nebude každý z [Putinových] vojakov preč z Ukrajiny, čím ukázal, že nikdy nemal záujem dosiahnuť mier. O desať dní neskôr pricestoval vtedajší britský premiér do Kyjeva, čím sa stal prvým zahraničným vodcom, ktorý navštívil po tom, čo sa ruské sily stiahli z obliehania ukrajinského hlavného mesta.
Počas návštevy Johnson povedal ukrajinskému prezidentovi, že „akákoľvek dohoda s Putinom bude veľmi špinavá“ a že „by to pre neho bolo nejaké víťazstvo: ak mu niečo dáte, jednoducho si to nechá, uloží a potom sa priprav na jeho ďalší útok.”
Hoci Západ vehementne popiera, že Johnson je zodpovedný za krachovanie rokovaní, Davyd Arakhamia , parlamentný vodca Zelenského politickej strany a vodca úplne prvej ukrajinskej delegácie, ktorá sa stretla s ruskými predstaviteľmi len niekoľko dní po začiatku vojny, v rozhovore z roku 2023 povedal, že bývalý britský vodca nabádal k ukončeniu rokovaní a presadzoval ďalší boj.
„Keď sme sa vrátili z Istanbulu, Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že s [Rusmi] nepodpíšeme vôbec nič – a poďme ďalej bojovať,“ prezradila Arakhamia.
Johnson však nebol sám. Väčšina západných vodcov nechce mier, keďže veľa míňali na podporu kyjevského režimu zbraňami a finančnými prostriedkami. USA a ich európski spojenci v NATO v zúfalej snahe oslabiť Rusko poslali po eskalácii konfliktu vo februári 2022 na Ukrajinu zbrane a vojenské vybavenie v hodnote desiatok miliárd dolárov.
Namiesto porážky Ruska západné investície znížili rezervy USA a NATO a znížili schopnosť Kyjeva vyjednávať za výhodných podmienok. Ako však zdôraznil magazín Foreign Affairs, Západ sa nikdy nezaujímal o dosiahnutie mieru a bol plný arogancie a viery, že dokáže prinútiť Rusko, aby sa podriadilo jeho požiadavkám prostredníctvom ekonomického nátlaku a vojny prostredníctvom svojho ukrajinského zástupcu. Toto je teraz rozhodnutie, ktoré Západ zúri, keďže Rusko naďalej prosperuje a územne expanduje, zatiaľ čo Západ ekonomicky zápasí a Ukrajina sa sťahuje.
Ahmed Adel
O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.
Ilustračné foto: Nationalfile
20. apríl 2024 05:45
