Ako pracuje koaličný justičný valec. Na stranícku objednávku sa mení právny štát na štát policajnej šikany
V stredu 16. júna o 11:30 dal poslanec Beluský (ĽSNS) procedurálny návrh, aby do rokovacej sály prišiel odvolávaný minister vnútra Roman Mikulec, alebo aby za neho sedel pred poslancami niekto iný z vlády.
Predseda parlamentu dal hlasovať. Prítomný: 24 poslancov. Konštatoval, že NR SR je „neuznášania schopná“ a rokovanie poloprázdnej sály pred prázdnymi sedadlami pre členov vlády môže pokračovať ďalej…
Aj toto je obraz „novej politickej kultúry“ tejto „najlepšej vlády v dejinách“ v praxi a nie vo virtuálnej či propagandistickej (ne)realite.
Odvolávaný minister, ani takmer nik z poslancov vládnej koalície neboli ochotní počúvať argumenty zástupcov ľudu z opozície k zodpovednosti za organizovanú skupinku v policajných zložkách, ktorá má pocit, že s rozviazanými rukami môže obrazne „zaškrtiť“ kohokoľvek, kto je z nejakého dôvodu vládnej moci alebo justičnému valcu nepohodlný, prípadne sa jeho obvinenie hodí do hlavnej koaličnej propagandy „o čistení“ v polícii a v štáte.
Kto sa priblíži pátrať po pravde, je obvinený a uväznený
Ako uviedol poslanec Marián Kéry (Smer-SSD) opozíciu znepokojuje, že „každý, kto sa priblížil k vyšetrovaniu obsahu správy SIS“ (o skupinke organizujúcej riadené výpovede “univerzálnych svedkov” alias “kajúcnikov”) – Pčolinský (exriadieľ SIS), Zurian (riaditeľ NAKA), Szabó (riaditeľ Úradu inšpekčnej služby MV) či Kaľavský (šéf operatívcov NAKA) – je vzápätí obvinený, zadržaný a väzobne stíhaný.
A opäť na základe výpovede nejakého obvineného “kajúcnika”, takže z diabolského politicko-justičného kruhu niet východiska. Čo kritickú a vnímavú verejnosť znepokojuje sú obavy z nefunkčnosti systému, ktorý pripomína mašinériu, kde si neškrtne ani slepá spravodlivosť.
Ako uviedol poslanec Kéry, bývalý riaditeľ SIS, väzobne stíhaný V.Pčolinský sa v tajnej službe tejto mašinérii postavil a pozrel sa jej na zuby… a už sa pozerá na svet spoza väzenskej mreže.
Právny štát s chybami krásy má nahradiť policajný štát?
V tomto štádiu je namieste si položiť otázku, či východiskom zo stavu „našich ľudí“ a predsa len garancií právneho štátu najmä pre podozrivých a obvinených je náhrada v podobe policajného štátu a justičnej brutality. O nej by vedel, keby mohol (opäť je v kolúznej väzbe) rozprávať advokát Martin Ribár, ktorého Kolíkovou obhajovaný systém držal vo väzbe dlhých 565 dní.
Len pripomeňme, že v prípade advokáta Ribára pri jeho právach voči štátu a orgánom činným v trestnom konaní zlyhala prokuratúra, prvostupňový súd, Najvyšší súd SR a až Ústavný súd nariadil Špecializovanému súdu prepustiť viac ako jeden a pol roka väzneného advokáta z väzby. Následne prišlo po mesiaci nové obvinenie, zadržanie a umiestnenie do kolúznej väzby za údajný 14-rokov starý skutok…
Svetielko malej nádeje v tomto systéme justičného temna vzniesol zásah generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý si dozorovanie niektorých vyšetrovacích skutkov zobral priamo pod seba.
Za všetkým marketing OĽaNO a koalície
Opozícia aj on však bojujú s koaličným valcom, v ktorom má OĽaNO 53 kľúčových ozubených poslaneckých koliesok. Neprávosti a premena právneho štátu na policajný štát, riadený politickou vôľou alebo politickými očakávania sa deje presne podľa volebného programu hlavnej vládnej strany OĽaNO.
Z volebného programu OĽaNO 2020“ sa dočítame o očistení polície…
„Očistenie od nečestných príslušníkov polície, prepojených na oligarchov v pozadí politických strán a na mafiu, musí byť dôsledné“, píše sa na strane 125 z 210 stranovom elaboráte. Priestor musia dostať čistí policajti, prokurátori a sudcovia“, zastrája sa OĽaNO vo svojom volebnom programe, tvrdiac, že štát musí svojich občanov chrániť, nie ich ohrozovať.
Medvedia služba „obyčajných ľudí“ – “čističov”
Tí, čo si dali predsavzatie „nás chrániť“ pred rôznymi hrozbami – vnútornými, aj vonkajšími – aby sme „mohli bezpečnejšie spávať“ paradoxne priniesli ešte väčšiu obavu, či občan môže bezpečne spať pri tejto vláde, ktorá priniesla so sebou chaos a reálne, nie marketingové ohrozenie štátu a jeho obyvateľov.
Desať dní pred parlamentnými voľbami, 19.feburára 2020, to naplno rozbalil v rozhovore pre portál Aktuality.sk aj druhý člen vládnej koalície, predseda SaS Richard Sulík.
Na otázku, či by sa “Robert Fico mal báť novej vlády”, odpovedal veľmi zrozumiteľne, že by sa „mal obávať“. Aj z druhej odpovede Sulíka na otázku „pôjdete mu po krku?“, sa črtajú kontúry toho, čo sa dnes deje:
„Po krku mu pôjdu prokurátori a vyšetrovatelia, ktorým Kaliňák dlhé roky zväzoval ruky a my im ich rozviažeme“. Dodal, že
…keď kľúčové pozície obsadíme čestnými a odvážnymi ľuďmi – mám na mysli najmä pozíciu generálneho a špeciálneho prokurátora, šéfa polície a NAKA –, tak obavy Roberta Fica o svoju osobnú slobodu sú na mieste
Hlavný motív takéhoto konania vyšetrovateľskej skupinky je tak zrejmý ako kôl v plote. Jediné vysvetlenie tzv. vojny policajtov je, že jedna skupinka chce zatvárať bez škrupulí aj cez mŕtvoly, druhá zrejme bráni právny štát a legálne postupy. Druhá má smolu, pretože tá prvá má politickú podporu a členov druhej skupiny obviní a zatvorí. Veď práve na to sú tzv.kajúcnici a univerzálny svedkovia.
Rafael Rafaj
