Ilustračné foto: Pixabay. Koláž:SKsprávy
Maďarsko i Srbsko chcú mier. Ich záujmom je zostať mimo vojny, pretože vo vojne nie je možný ekonomický rozvoj. Zhodli sa na tom v sobotu v Belehrade predseda maďarskej vlády Viktor Orbán s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom. Obaja lídri pokrstili prvý úsek novej železničnej trate, spájajúcej Belehrad s Budapešťou, ktorý sa buduje s pomocou Číny.
Redakčne dodávame, že Slovensko kvôli jednostranne závislej politike prezidentského paláca a úradu vlády na americkej a bruselskej politike postupne stráca svoj vplyv v strednej Európe a aj na Balkáne, kde sme mali pomerne dobrú pozíciu. Opraty preberá čoraz viac Maďarsko, ktoré si aj cez nezaťaženú ekonomickú politiku voči Číne a Rusku buduje pevné spojenectvá v regióne.
Železničné spojenie medzi Belehradom a Budapešťou je len ďalším obrázkom do celkovej novej mozaiky, ktorú kreslí v strede Európy a na západnom Balkáne nie Slovensko, ale Maďarsko. Orbán investuje aj v Bosne a Hercegovine a vytvára si na územiach bývalého Uhorska silné politické väzby. Pre seba. My sme doteraz slúžili len americkým geopolitickým záujmom, čoho dôkazom bolo aj Lajčákove menovanie o ktoré žiadal George Soros vtedajšiu americkú ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú. Pre americké záujmy, samozrejme.
A Slovensko zatiaľ dve desaťročia uvažuje o predĺžení širokorozchodnej trate, na ktorú by mohla byť napojená Čína a ktorá by sa mohla stať novou ekonomickou hodvábnou cestou 21.storočia. Úžitok z toho by malo nesporne aj Slovensko, ale to sa zrejme niektorým veľkým hráčom nepáči, a tak stagnujeme kvôli atlantickej závislosti, zatiaľ čo si Maďarsko buduje nielen lepšie vzťahy, ale aj ekonomické väzby a nové tepny.
Maďarsko aj Srbsko, na rozdiel od Slovenskej euroatlantickej závislej politiky si nechávajú aj voči Číne, aj voči Rusku otvorené dvere, z čoho ťažia ich občania aj ekonomicky. Obe krajiny boli medzi prvými, ktoré v nedostatku vakcín počas koronakrízy využili ruskú vakcínu Sputnik V a Srbsko ju dokonca vyrába. Rovnako oba štáty uzavreli s Ruskou federáciou výhodné dlhodobé kontrakty na dodávku podstatne lacnejšieho ruského plynu ako je na spotovej burze.
Slovensko tak súčasná atlantická konfrontačná politika čoraz viac zaťahuje aj do ekonomického, aj do vojenského konfliktu, keďže Srbsko a Maďarsko sú príkladom vojnového aj politického neangažovania sa konfliktu na Ukrajine. Slovensko tak evidentne vďaka súčasne nastavenému kurzu stráca nielen ekonomickú výhodnosť, ale aj politický vplyv v regióne.
Pritom so Srbskom nás spája nielen tam žijúca početná menšina našich krajanov (Vojvodina), ale aj spoločná vyhranená pozícia voči tzv. Kosovu, ktoré obe krajiny neuznávajú. Keďže záujmom USA je dostať tzv. Kosovo do NATO, bude potrebný súhlas všetkých členov. Ak na to dôjde ešte za tejto vlády “tejto krajiny”, ukáže sa za koho kope a hrá súčasná koalícia aj prezidentka Čaputová a do ktorej bránky strieľajú góly.
Nemusíme mať vešteckú guľu, aby sme povedali už teraz, že to bude najskôr gól do slovenskej bránky, z ktorého sa budú tešiť zas cudzí. Ostatne lobisti cudzích záujmov si už dva roky šúchajú ruky z nadšenia z neslovenskej politiky dosadených (ne)slovenských “elít”.
Rafael E. Rafaj
