Tak súčasní maturanti dosiahli na písomnej časti zo slovenčiny priemer len 55 percent. Jazyková zložka (gramatika) musela dopadnúť ešte katastrofálnejšie, lebo podpriemerný priemer vylepšila literatúra a „porozumenie textu“. A to formou testov, kde máte akú takú šancu si zatipovať výsledok.
Úbohá vizitka našej mladej generácie a „slobodnej“ gröhlingovčiny na rezorte školstva. A vraj ešte aj domáce úlohy na cibrenie znalostí načim liberálne zrušiť. Toto nie je výsledok učiteľov, ale najmä nastavenia spoločenského, mediálneho a politického prostredia.
Mladá generácia necíti tlak okolia, aby dokonale ovládala spisovný a štátny jazyk.
Čísla a výsledky nepopustia, preto toto zvonenie alarmu je len zrkadlom tejto doby: všetko brať len povrchne, to, čo je slovenské, na to sa treba vykašľať, lebo to k životu predstáv liberála snívajúceho americko-európsky sen (snívajte pokojne ďalej, raz sa zobudíte do tvrdej reality) zjavne netreba.
Deformáciu slovenského v znalostiach maturantov ilustrujú maturitné výsledky z anglického jazyka: priemer úrovne B1 je síce 53,8 percenta, ale na úrovni B2 už 67,1 percenta a na úrovni C1 65,8 percenta.
Lepšie ako slovenčina dopadol aj nemecký jazyk (na úrovni B2 to bolo 71,7 percenta a na úrovni C1 dosiahli priemer 57,4 percenta). Španielčina dokonca na úrovni B2 81,3-percentnú úspešnosť!
Tieto výsledky by mali byť nielen na hanbu, ale aj na reštart a zmenu kurzu smerom k slovenčine.
Kto neovláda excelentne vlastný materinský a národný jazyk, darmo sa bude hrdiť“ fluent english“. Stačí to obrátiť: predstavte si Brita, ktorý by mal katastrofálnu angličtinu. S “low level“ by bol iba za „low class“ a na vyššie spoločenské priečky by sa nedostal.
Na zamyslenie preto stojí úvaha, či na prácu vo verejnej službe pre Slovenskú republiku by sa nemala vyžadovať najvyššia úroveň ovládania štátneho jazyka – slovenčiny – slovom aj písmom.
A to vrátane štylistiky, čiže aj ďalších štýlov, nielen „úradníckeho“, či legislatívneho. Mimochodom profesor Jozef Mistrík, významný slovenský jazykovedec, literárny vedec, a vysokoškolský pedagóg v publikácii „Štylistika“ zosumarizoval až 72 „sekundárnych štýlov“, čiže foriem rôzneho spracovania jednej a tej istej udalosti, opisu alebo deja.
Štát zlyhal vo vyžadovaní náročnosti zjavne aj preto, že samotní politici majú katastrofálnu úroveň slovenčiny a nemôžu ísť príkladom mladej generácii ani výberom a pestrosťou lexikálnych prostriedkov, ani rétorikou, ani spisovným prejavom, ani štylistikou skladby,a to dokonca aj tí, čo držia nad sebou národniarskou zástavou.
Nie je najvyšší čas aplikovať staré príslovie našich predkov, že vtáka poznáš po perí a človeka po reči? Ale nie liberálnymi testami s tromi možnosťami… Lebo to je ďalšia medvedia služba liberalizmu pre idiotizáciu spoločnosti, veď lebo predsa hlúpi majú šťastie…
To, že Západ osprostieva by sme si nemali brať za bernú mincu pre nasledovanie, ale príležitosť na našu budúcu kultúrno-morálnu prevahu si silnou duchovnou a kultúrnou identitou.
Nezabúdajme, že sme Slováci – národ slova… a slovenčiny, našej materčiny. A že “Na počiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.”
Rafael Rafaj
27.máj 2023 13:38
Ilustračné foto: autor/facebook
