Okatá stranná angažovanosť mimovládneho sektora voči Žilinkovi
Tu je flagrantný príklad ako nikým nevolený a samozvane uzurpujúci tretí („mimovládny“) sektor tému transparentnosti či ľudsko-právnej agendy zneužíva na tlaky na „vládny sektor“, čím sa odhaľuje skrytý suterén paralelnej nikým nekontrolovanej a nevolenej moci, niečo ako Sorošov deep state na ovládanie demokraticky zvolených (zatiaľ tomu veríme) vlád.
Nadácia Zastavme korupciu vyzvala vládu, aby splnila (údajne) „svoj záväzok upraviť právomoci generálneho prokurátora“, ktorý využil už poslednú ručnú brzdu, ktorá ešte po oklieštení pôvodných právomocí ostala na obranu zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní voči obvinenému občanovi.
Takže tí, čo sa tvária akože sú „za ľudí“ alebo „pre ľudí“ či za absolútnu spravodlivosť idú drzo proti právu občana na spravodlivosť, ktorá sa v minulosti už neraz vymkla spod objektívnej, nestrannej a demokratickej kontroly v mene (politického alebo ideologického) účelu vládnej moci, ktorý mal posvätiť aj nezákonný prostriedok.
Prečo? Lebo tak je to v každej totalite, formálnej – tvrdej, aj neformálnej – „mäkkej“. V každom takomto totalitnom režime pod pokrievkou účelu s plynutím v hlavnom (ideologickom alebo politickom či názorovom) prúde nepotrebujete ani fakty, ani argumenty, ani dôkazy… Občanom, ale aj orgánom moci a inštitúciám, vrátane vyšetrovateľov, prokuratúry a aj súdov stačí len zaujať „správny postoj“ a robiť všetko pre jeho presadenie.
A práve toho sme teraz svedkom. Dokazujú to aj vyjadrenia mimovládnych aktivistov-agentov -nositeľov nových (politických) trendov, či trafených husí systému, ktoré mali túto líniu (bez dôkazov, aj za cenu nezákonnosti – v mene akože očakávanej spravodlivosti = politickej vendety) uviesť do praxe.
Analytikov znalých problematiky neprekvapuje neštandardné angažovanie sa tých, čo by mali mlčať. A na prvom mieste tí, čo podľa vyše 70-stranového odôvodnenia rozhodnutia Generálnej prokuratúry (GP) vo veci zrušenia obvinenia exriaditeľa SIS V. Pčolinského robili buď nadprácu v duchu línie a politického zadania, alebo si svoju prácu odflákali, pretože si boli istí systémom, v ktorom stačí zaujať len správny postoj a vydať to správne rozhodnutie.
Pre ľudí vidiacich aj za svoj nos a presvedčenie je zrejmé, že rozhodnutie GP sa netýka len jedného prípadu, len jednej osoby alebo zodvihnutého prsta pre celý lipšicov „nový“ systém „začem bukvy, vsjo jasno“, čiže aj bez dôkazov, lebo my sme o tom hlboko presvedčení a basta – bude basa.
Rafael Rafaj