Opäť ožije téma „mečiarizmu“: Čakajme hry na inkvizíciu. V hlavnej úlohe Remišová, Matovič, Baránik, Čaputová a ďalší

Vo štvrtok Súdny dvor EÚ rozhodol, že je možné pokračovať v trestnom konaní vo veci zavlečenia Michala ml.do cudziny. Prezidentka Zuzana Čaputová to považuje za prelomové rozhodnutie, väčšina koaličných predstaviteľov, s výnimkou Borisa Kolára, ktorý verdikt odmietol komentovať.

Aj podľa prvých reakcií inak zdecimovanej a do defenzívy zatlačenej antinárodnej koaličnej scény je zrejmé, že súdny dvor hodil koaličným stranám lano záchrany na marketingové oživenie ich politických mŕtvol.

Išlo o politicky motivovaný verdikt?

Nemôžeme vylúčiť ani politické rozhodnutie, pretože ak súd obíde jednu z nosným zásad práva, a to že nikoho nemožno dvakrát súdiť za ten istý skutok, niečo tu smrdí. Keďže išlo o syna bývalého bankára v Londýne a zhodou okolností aj prezidenta Slovenskej republiky, ktorý má celkom slušnú diplomatickú kariéru po incidente zavlečenia do cudziny z roku 1995, indície smerujúce k spolitizovanému obvineniu, môžu byť namieste.

Prečo? Pretože Európska únia a jej inštitúciu sa stavajú do nadradenej pozície obrancov právneho štátu. Lenže ten má hľadieť rovnako na poškodených ako aj na páchateľov, pokiaľ sa skutok stal tak ako to vidí obžaloba.  No a práve tu je pes pochybností o rovnako vyváženom prístupe zakopaný.

Potvrdzuje sa aj okamžitá reakcia hlavy štátu, ktorá to mohla vziať aj z úzkeho uhla prezidentky, keďže nepriamo išlo o syna jej prvého predchodcu a možno aj “hovorkyne” tejto vlády ako ju nazýva opozícia.

Pronárodní politici na odstrel?

V každom prípade sa dejú zvláštne náhody mainstreamovým kritikom. Na H.Ch.Stracheho pošlú volavku, aby sa chytil do Ibiza gate a odstúpil. Niečo záhadné sa stalo i nemenej populárnemu Sebastianovi Kurzovi, ktorý rovnako nečakane rezignoval kvôli banálnemu vyšetrovaniu za niečo, čo si u nás objednali dvaja exponovaní politici – ministri Lipšic, aj Palko. Proti Babišovi sa spojila celá rozdrobená stará opozícia – a zhodili ho z koňa.

V Maďarsku proti Orbánovi sa organizuje opozícia podľa rovnakého scenára. Voči poľskej vláde vedie Brusel otvorenú vojnu a hrozí zastavením Fondu obnovy, lebo sa odmieta podriadiť bruselskému diktátu. No a na Slovensku má koalícia 80%-nú nedôveru a hrozí, že Ficov Smer sa vráti do vlády. A zrazu vytiahli kostlivca zo skrine – Mečiara, ktorý scelil opozíciu už vo voľbách 1998, pravda za výdatnej pomoci George Sorosa, čo potvrdil M.Šimečka.

Vietor po plachiet politických koaličných mŕtvol

Situácia na Slovensku sa týmto rozhodnutím zásadne zmení. Doslova môže témou posadiť na koňa dych lapajúcich koaličných politikov, ktorí sa nenašli na ministerstvách, ale môžu sa opäť nájsť v politike ukazovania prstom na iných, ako to doteraz robili dlhé roky.

Môžeme tak očakávať ďalšie hodinové tlačovky, moralizujúce statusy na sociálnych sieťach minimálne od Matoviča, Remišovej, Kolíkovej, Baránika, prezidentky a ďalších na téme sa priživujúcich koaličných poslancov na prekrytie ich neschopnosti riešiť pálčivé problémy Slovenska v troch „Z“ – zdražovanie, zadlžovanie  a zaočkovanie.

Rozhodnutie padlo ako manna z neba aj na vyblednutú auru svätice prezidentky po jej alibistickom hodení 600 tisíc petičných podpisov na vypísanie referenda o predčasných voľbách s referendovými otázkami do koša, oblúkom cez ústavný súd, samozrejme, lebo nemôže byť pani prezidentka za zlú.

Čo všetko sa ešte spolitizuje?

K podozreniam na spolitizované rozhodnutia slovenskej justície sa tak pridal už aj európsky súd. Ukazuje sa, že ani európski sudcovia, hoci ich starostlivo vyberajú, nie sú úplne slepí ako ich bohyňa Spravodlivosť. Stačí si spomenúť na kauzu naťahovania sa Poľska s Bruselom o národnú zvrchovanosť v justícii. Asi neprekvapí, že európskym elitám neprekáža ani komunistická minulosť poľských kolegov, ktorí ohýbali chrbát pod totalitnou mocou.

Vlastne každá moc si chráni svoje záujmy. Poľovačka na ďalšieho z Matovičovho tria lovených, Vladimíra Mečiara, kvôli ktorým (Mečiar, Fico, Slota) išiel Igor, údajne „obyčajný človek“,  do vysokej politiky, sa môže začať. Táto situácia prišla vládnej koalícii, aj prezidentskému palácu ako topiacemu sa lano.

Režimové médiá budú na koni

A nielen nemohúcej politike, stranám, ktorým klesli fatálne preferencie, jedna koaličná je už vlastne z kola von, ale aj režimovým médiám, keďže Kočner už vyprchal a stratil sa vo väzení.

Konečne majú niečo staronové, na čom žili celé roky a o čom budú minimálne niekoľko mesiacov, a pravdepodobne až do volieb písať, komentovať, liať olej do ohňa a najmä – rozprávať v minulom čase namiesto prítomného a budúceho. Vlastne predsa len áno. Budú opäť strašiť Ficom, s ktorým bol Mečiar v jeho druhej vláde (hoci to nijako nesúvisí), aby sa k moci opäť nedostal.

Na masu deprimovaných ľudí to môže zabrať, lebo zrazu niekto, koho poznajú, bude na tom horšie ako oni. Úprimne, politikom na Slovensku ruže nekvitnú. Buď ich nálepkujeme, zatvárame do basy alebo obesíme. Aké jednoduché je slovenské ovce manipulovať, čo poviete? Zdochla vám koza? Tak susedovi nech rovno dve!

Rafael E. Rafaj