Ilustračné foto: Ľ. Štúr. Zdroj: Matica slovenská
„Rodovo neutrálny jazyk“, či jazykové práva menšín, aj to sa objavilo v Koncepcii právnej pomoci ľuďom – oficiálnom dokumente vlády.
Neboli by sme na Slovensku, keby vládny splnomocnenec pre národnostné menšiny Lázsló Bukovszky (ešte nominant Mosta-Híd) aj v takomto všeobecnom celorepublikovom materiály nevidel ďalšiu potrebu na „uplatnenie jazykových práv menšín“. Dokonca sa jeho úrad pochválil, že „napredujú“.
V prvej časti kritickej analýzy sa pozrieme na pretláčanie menšinových jazykov – v skutočnosti najmä maďarčiny – do všeobecných úradných celorepublikových dokumentov. V druhej časti odhalíme prienik gender (rodovej) ideológie do tohto koncepčného materiálu.
Ovládanie jazyka národnostnej menšiny bude totiž po novom podmienkou práce v Centre právnej pomoci SR! Pripomeňme, že centrum poskytuje právnu pomoc občanom, ktorí pre nedostatok finančných prostriedkov nemôžu využívať iné právne služby.
Jeho prioritou je, aby klienti dostávali kvalitnú a efektívnu právnu pomoc, a aby ich materiálna núdza nebola prekážkou prístupu k spravodlivosti.
Poslaním Centra je poskytnúť občanom odborné informácie o svojich možnostiach a právnu pomoc a poradenstvo napr. v občianskoprávnych veciach, v rodinnoprávnych veciach, v pracovnoprávnych veciach, či v konaní o oddlžení fyzických osôb ,a to v 15 kanceláriách po celom Slovensku a v 44 konzultačných pracoviskách.
Podľa L. Bukovszkého, aby vraj Centrum mohlo zvýšiť dostupnosť a efektivitu svojich služieb aj smerom k príslušníkom národnostných menšín, „potrebuje mať také personálne kapacity, ktoré ovládajú aj menšinové jazyky“.
Splnomocnencovi to však nestačí a podľa jeho požiadavky bolo potrebné, aby aj „materiály informačného charakteru boli prístupné v menšinových jazykoch“. To všetko na to, aby sa „zvýšil jazykový komfort a právna ochrana príslušníkov menšín“. Nič o osvojení si štátneho jazyka všetkými obyvateľmi republiky, ani o ochrane štátneho jazyka SR.
Nevieme síce pred čím, ale takouto salámovou metódou sa ďalej maďarizujú verejné inštitúcie a vysiela sa signál občanom maďarskej národnosti, že nemusia ovládať štátny jazyk Slovenskej republiky, pretože pomaly už aj na lampárni sa dohovoria po maďarsky.
V praxi to bude znamenať pomaďarčovanie zamestnancov centra, alebo zvýhodňovanie tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí ovládajú menšinový jazyk
ako to avizoval úrad splnomocnenca v jeho zásadnej pripomienke na zabezpečenie „kompetenčného jazykového vzdelávania“ zamestnancov Centra právnej pomoci.
Zdá sa, že jediné, čo sa aj v tejto koncepcii rozvíja je bujné kvitnutie liberálnych ideológií a ďalšie rozširovanie iredentistických poplazov už na celé územie Slovenska. Načase, aby sa k moci dostlala pronárodná, konzervatívna a zvrátenými ideológiami neposadnutá vláda.
Rafael E. Rafaj
