Ilustračné foto: SKsprávy
Čo môžu mať spoločné Kosovo a Donbas? Obe organizačné jednotky vyhlásili nezávislosť od svojich materských štátov. Na oboch územiach eskaloval etnický konflikt, ktorý vyústil do občianskej vojny. Na stranu separatistov sa postavili v oboch prípadoch svetové veľmoci a vojensky zasiahli. Za Kosovo USA a NATO. Za Donbas Ruská federácia. Srbsko „humanitárne bombardovali“ 78 dní Spojené štáty a NATO bez mandátu BR OSN. Rusko vyhlásilo na Donbase proti Ukrajine „špeciálnu operáciu“, ktorá stále trvá.
Voči USA medzinárodné spoločenstvo neprijalo nijaké sankcie. Voči Ruskej federácii sankcie paradoxne uvaľujú tí, ktorí „humanitárne“ bombardovali bývalú Juhosláviu (Srbsko) a tiež Irak, kde sa nijaké zbrane hromadného ničenia nenašli. Na Ukrajine sa však našli chemické a biologické laboratóriá vojenského charakteru, čo potvrdila aj Victoria Nulandová.
Slovenská republika samozvane vyhlásené Kosovo neuznáva, spolu s ďalšími štyrmi členskými krajinami EÚ a asi štyridsiatkou ďalších štátov sveta. Slovensko sa naopak aktívne angažuje do uvaľovania sankcií voči Ruskej federácii. Donbas (Luhanskú ľudovú republiku a Doneckú ľudovú republiku) rovnako považuje za súčasť Ukrajiny ako materského štátu, takže tu je postoj konzistentný, aj keď kosovské “pasy” vďaka M.Lajčákovi kontraproduktívne Slovensko začalo uznávať.
Čo stojí za zmienku, je okrem podobnosti rozdielnosť terminológie politických špičiek a mediálneho mainstreamu.
Kým Kosovo (srbská južná provincia obývaná prevažne etnickými Albáncami ) sa po „humanitárnom bombardovaní“ – vojenskom zásahu USA a NATO – v Srbsku vydalo na cestu „nezávislosti“, Donbas (ukrajinská východná provincia obývaná prevažne ruským obyvateľstvom) sa po „špeciálnej operácii“ ruskej armády vydal údajne na cestu „separatizmu“.
Takže pri jednej strane sa ten istý samozvaný jednostranný krok pri hlavnej – etnickej – trecej ploche a zásahu jednej z veľmocí označuje za „nezávislosť“, pri druhej sa už hovorí o „separatizme“. Ak by túto diametrálne odlišnú terminológiu používal Západ, nemôžeme sa čudovať. Zvláštne je, že to robí liberálny politický aj mediálny mainstream na Slovensku, dokonca v oficiálnych agentúrnych správach, ktoré preberajú ostatné médiá.
Slovensko sa aj cez diplomaciu významne angažovalo na západnom Balkáne. V rámci misie mierových síl OSN KFOR pôsobili aj slovenskí vojaci. Pri návrate jedného z turnusov havarovalo dokonca vojenské lietadlo s posádkou, pričom prežil iba jeden slovenský vojak, takže túto misiu máme v živej pamäti.
V rámci KFOR pôsobili aj ruskí, aj ukrajinskí vojaci. Ukrajina sa však rozhodla – bezprostredne po začatí operácie ruskej armády – stiahnuť z Kosova svoj kontingent.
Keďže sa Spojené štáty angažovali aj v prípade Kosova, aj Donbasu, súc v opačnom smere pôsobenia, rozhodnutie stiahnuť zo srbskej provincie ukrajinský kontingent mierových síl práve v čase, keď tam vypuklo napätie medzi Prištinou a Belehradom, vyvolané zmenou pravidiel na hraniciach medzi Kosovom a Srbskom rozhodnutím kosovských úradov, je jasným signálom otvorenia druhého diplomatického frontu na Balkáne, keďže Rusko je tradičným ochrancom Srbska a kosovských Srbov.
Tieto vzťahy medzi Moskvou a Belehradom sú aj ekonomické. Srbsko dostáva od Ruskej federácie najlacnejší plyn v Európe, ktorý je dôležitou súčasťou srbskej ekonomiky. Je zrejmé, že to kole oči nielen Bruselu, ale aj Kyjevu, ktorý tlačí na stále tvrdšie sankcie a odpájanie sa Európy od ruských energetických zdrojov.
Kremeľ očakávane okamžite vyzval kosovské vedenie, aj európske inštitúcie na dodržiavanie práv kosovských Srbov.
Situácia v Kosove sa vyostrila v nedeľu, keď v srbských komunitách v regióne začali blokovať cesty a stavať barikády na protest proti rozhodnutiu kosovských úradov. Následkom toho albánske vedenie v Kosove na mesiac pozastavilo svoje kontroverzné rozhodnutie.
Prepojenie Kosova na Albánsko tiež dokazuje žiadosť adresovaná Albánskom Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, ktorou chce zrušenie rezolúcie z roku 2011, v ktorej sa žiada vytvorenie misie Európskej únie v Kosove s cieľom vyšetriť “vojnové zločiny a obchodovanie s orgánmi”.
Vojnové zločiny sa skloňujú aj v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Na druhej strane Amnesty International v monitorovacej správe uvádza, že ukrajinskí vojaci porušujú medzinárodné právne normy a vojenské právo tým, že umiestňujú zbrane do škôl a nemocníc v mestách a vystavujú tak civilistov riziku smrti.
Pripomeňme, že pred Európskym tribunálom stojí aj bývalý veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK), premiér a bývalý prezident Kosova, Hashim Thaçi.
Zdá sa, že EÚ a USA sa rozhodli vyslať nielen cez Kosovo, ale aj cez stiahnutie ukrajinských mierových síl Rusku nový signál z Balkánu.
Či sa tento balkánsky sud s pušným prachom rozhorí a prinúti Rusko angažovať sa s obvinením zo zasahovania, ukáže najbližší vývoj udalostí. Podľa reakcií a postojov je isté len jedno: politický Západ podobnosť v oboch prípadoch vôbec nevidí.
Rafael E. Rafaj
