Verejne o verejnom záujme, verejnom poriadku a najmä o verejnosti voči neporiadnym verejným činiteľom, čiže o súčasnej kríze
Jednoduché uvažovanie pred 17.novembrom s jednoducho otázkou: Prečo všetko, čo je verejné, začína byť zneužívané proti verejnosti?!
Napríklad verejné zdravie a verejný poriadok sa stali v poslednej dobe ostrým nástrojom na potláčanie ľudských práv a slobôd. Nielen covidoví pacienti sa dusia na JIS-ke, súčasná moc dusí predovšetkým demokraciu vôle väčšiny ľudu, teda verejnosti.
Ilustrácia: autá Verejnej bezpečnosti (polície) z éry socializmu. Zdroj: slovenskyviral.com
Nie bezpríčinne sa polícia z éry totalitného režimu nenazývala políciou, ale „verejnou bezpečnosťou“ s označením policajných vozidiel skratkou VB… A zjavne to bolo aj motiváciou na pomenovanie prvého ponovembrového politického hnutia na verejnosť proti násiliu. Aký paradox počúvať dnes týchto ľudí ako obhajujú zásahy proti súčasnej verejnosti, ktorá je rovnako proti policajnému násiliu na verejnosti na verejnom priestranstve…
Nad verejným poriadkom a na tzv. ochrane (ako inak) „demokratického“ verejného poriadku bdie ďalší vágny a zneužívaný pojem – verejný záujem.
Žiaľ, mnohí súčasní psychopati pri moci si verejný záujem stotožnili s vlastným politickým záujmom…
Keď sme pri „stotožnení“ (identifikácii) tak sme fakt od tej totality, kde mohol vašu identitu stotožniť iba príslušník verejnej bezpečnosti (prípade ŠtB) úžasne progresívne pokročili – stotožniť vás môže už aj žena za pultom, či čašník pri dverách prevádzky…
Asi neprekvapí (hoci by malo!), že na „verejný záujem“ sa kompetentní nepýtajú toho najkompetentnejšieho – verejnosti (a už vôbec nie v referende), ale najviac o verejnom záujme hovoria verejní činitelia, čiže politici.
A tu nás zrejme rovnako už nemôže prekvapiť konštatovanie (ale malo by!), že väčšina verejných činiteľov sa počas výkonu svojho mandátu vykašle na verejnosť – teda toho hegemóna, ktorý verejných činiteľov ustanovil na to, aby dohliadali na plnenie vôle ľudu, teda verejnosti.
Ilustrácia: Stret polície s verejnosťou počas jednej z demonštrácií proti vláde. Foto: TASR, Pavol Zachar
Najbizarnejšie na tomto bludisku je čerstvé zastrašujúce konštatovanie dočasne povereného (asi sa musí snažiť) policajného prezidenta Hamrana, a teda súčasnej aj verejného činiteľa, že polícia nekompromisne zakročí proti narušeniam verejného poriadku na verejných zhromaždeniach, čiže proti verejnosti, ktorá si uplatní svoje právo na zhromažďovanie na verejných priestranstvách a ktorá podľa ústavy je najvyšším hegemónom moci, v mene ktorej aj Hamran, aj polícia chcú proti angažovanej verejnosti zasahovať.
To nevymyslíš, to je Slovensko počas tejtovlády tejtokrajiny… bez verejnosti, bez ľudu, bez národa. Dúfajme, že čoskoro aj bez legitimity. Zatiaľ to ešte verejne môžeme povedať, aj keď sa nedá zaručiť, že to bude dlho visieť na verejných sociálnych sieťach.
To sme teda dopadli! Tridsaťdva rokov po „Nežnej revolúcii“. Škoda, že bola „nežná”. Mohol tu byť väčší poriadok a nielen ten verejný, ale aj s verejnými činiteľmi pri dočasnom výkone moci.
Rafael Rafaj
