100.výročie básnika: Hviezdoslav bol v roku 1919 predseda Matice slovenskej
Na valnom zhromaždení znovuobnovenej Matice slovenskej (MS) 5. augusta 1919 v Turčianskom Svätom Martine sa stal jedným z jej štyroch predsedov Pavol Országh Hviezdoslav. Pri príležitosti 100. výročia Hviezdoslavovho úmrtia to pre TASR uviedol Pavol Parenička zo Slovenského literárneho ústavu MS.
Pripomenul, že Hviezdoslav predniesol pred mnohotisícovým davom matičiarov pozdravnú báseň pod názvom K znovuotvoreniu Matice slovenskej. “Ešte v ten pamätný deň v Národnej svetlici MS vystúpil Slovenský spevokol s Hviezdoslavovou tragédiou Herodes a Herodias za autorovej osobnej účasti. Hviezdoslavov matičný príhlas a jeho prítomnosť v MS znamenala hneď od počiatku obrovský význam, prudký rozmach pre celé matičné hnutie, jeho členskú základňu i literárne aktivity. Veď zakladanie matičných miestnych odborov bolo obyčajne späté s literárnymi večierkami o Hviezdoslavovi a jeho básnickej tvorbe,” uviedol Parenička.
Podotkol, že o to vážnejšie a bolestnejšie zasiahla matičnú pospolitosť správa o smrti Hviezdoslava 8. novembra 1921. “MS vydala osobitné smútočné oznámenie a jej výbor sa zúčastnil 13. novembra 1921 na básnikovom pohrebe v Dolnom Kubíne. Za matičiarov sa s ním rozlúčili Jozef Škultéty a Štefan Krčméry. MS vydala aj pamätnicu Pavel Országh Hviezdoslav (2. februára 1849 – 8. novembra 1921), ktorú napísal Krčméry, a ešte v decembri 1921 ju matičná správa rozposlala členstvu,” doplnil Parenička.
Z chronologického hľadiska sa dajú podľa neho vyčleniť tri časové obdobia kontaktov Hviezdoslava s MS. “Prvé od vzniku MS v roku 1863 do násilného zatvorenia v roku 1875 sa z pohľadu Hviezdoslava javí ako jeho nesmelé klopanie na matičné dvere. V druhom období (1919 – 1921) po oživotvorení MS po vzniku prvej Československej republiky už Hviezdoslav symbolizoval ako jeden zo štyroch predsedov vzkriesený duch slovenskej slobody. A ako vrcholná umelecká osobnosť sa stal mohutným impulzom a záštitou znovuobnoveného matičného hnutia. Po básnikovej smrti od roku 1921 sa začala posledná tretia etapa v podobe Hviezdoslavovho odkazu a pamiatky v MS, ktorá je v nej i v Slovenskej národnej knižnici prítomná do dnešných dní,” uzavrel Parenička.
-red2-
