Čaputovej prázdne slovesá a prázdne pózy

Analýza štýlu vyjadrovania a postojov prezidentky Zuzany Čaputovej.

Zo školy vieme, že sloveso je ohybný slovný druh, ktorým sa pomenúvajú deje ako činnosti alebo stavy (vlastnosti, schopnosti).

Prezidentka Zuzana Čaputová má nielen plný šatník, ale podľa štýlu komunikácie aj preplnený šuplík so slovesami, ktoré nadužíva a zjavne dominujú v jej slovnom prejave. Súčasne na slovesá dáva aj akcent, čím ich zdôrazňuje hlasovým fondom. Pripomeňme si, že pri slovesách máte (mať) pocit činnosti, deja, akcie.

V jej prípade však zdanie, dojem, klamú. Výber jej najčastejších slovies sa týka totiž prevažne jej majestátu. Vyjadruje nimi skôr svoje stavy ako činnosť, čo by sme od hlavy štátu a veliteľky armády najviac očakávali.

Pomocou slovies komunikuje s verejnosťou tak, že vlastne informuje o sebe a to najmä o svojich pocitoch a stavoch

Zásobník najfrekventovanejších slovies

Sleduje, hovorí, chápe, vníma, víta, ubezpečuje, pozoruje, je znepokojená, vyrušuje ju, počká si, prekvapujú ju, nevylučuje to… nevyhneme sa

Najčastejším slovesom, ktoré už zovšednelo z jej úst je „vnímam“ a najmä v spojení s príslovkou (spôsobu) „citlivo“. Áno naša pani prezidentka pôsobí ako senzor zemetrasenia a veľmi citlivo vníma skoro všetky problémy, okolnosti, javy, deje, udalosti, rozhodnutia a aj naštvané pocity a reakcie ľudí na túto vládu a možno na ňu samotnú.

“Pani citlivá”

Tieto jej nacvičené figúry už začínajú vytáčať stále viac ľudí. Anna Belousovová ju v nedávnom statuse  sarkasticky nazvala „pani citlivá“.

Samozrejme, nie vždy je len citlivá. Občas ju aj všeličo „vyrušuje“. No a keď nevie alebo nechce odpovedať, tak zahlási, že si ešte „počká“… Pravdepodobne, kým jej rozkošatený tím poradcov vysvetlí, kde je sever a o čo vlastne kráča. Nabrifujú ju ďalšie štylistické figúry, zvraty, aj floskuly tak, aby veľa rozprávala, ale nič (konkrétne) nepovedala.

V ostatnej nedeľnej diskusnej diskusii tohto roka na TA3 chrlila nielen slovesá s kadenciou, ktorú by poručík Troník z Čiernych barónov označil za „ra-ta-ta-ta-ta, šoudruzi, to koukáte, co?“

Práve na slovesá navyše kládla akcent, čo zvýraznilo jej skrytú nástojčivosť, takže ani druhý (ráznejší) pól prejavu jej priveľmi nesedí. To, čo stojí za nie štylisticko-gramatickú, ale politicko-spoločenskú pozornosť bol jej výrok „mňa nezaujíma 5,5 milióna názorov na pandémiu“.

Nástojčivosť skrytá za niekoľko režimových “odborníkov”

Opäť tu máme nosné sloveso  v spojení so zámenom jej majestátu a odkaz všetkým obyvateľom Slovenska, že na ich názory citlivo vnímavá hlava štátu – tentoraz, keď ide do tuhého a režim sa chystá znásilniť polovicu národa násilným vpichnutím ihiel s pokusnom látkou genetickej manipulácie (technológia mRNA) – zvysoka kašle.

Jej stačí vypočuť si desať režimových odborníkov, ktorých zväčša z titulu ich funkcie v štátnom aparáte nominoval premiér a minister zdravotníctva.

Silná káva, poviem vám. Bez ohľadu na volanie Čaputovej de fakto po stavovskom zriadení, by sa mali títo „odborníci“ postaviť pred kamery alebo rovno na detektor lži a vypovedať/odpovedať na základnú otázku, ktorá naopak tých päť a pol milióna ľudí zaujíma: či sú alebo nie sú – priamo alebo cez im blízke osoby či zamestnávateľa, riešiteľa a podobne – v konflikte záujmov k vakcinačným alebo distribučným firmách?

Bez tejto podmienky, ktorá je bežná vo vyspelom svete, má akékoľvek stanovisko akejkoľvek „kapacity“ výpovednú hodnotu nula.

Čaputová: Mňa nezaujíma 5,5 milióna názorov na pandémiu

Za zmienku stojí od pani citlivej aj jej nomenklatúrny postoj nielen k národu, ale aj jej občianskej verejnosti. Nech vraj najskôr vláda rozhodne a až potom nech národ diskutuje… asi na lampárni, alebo dovtedy, kým oponentov neuvaria ako žabu.

Celé to pripomína nástup diktatúry „odbornosti“. Nič proti expertom, nič proti vecným názorom – ale na debatu musia byť dvaja a dve názorovo odlišné skupiny. Najvyššia odbornosť – vedecká sa totiž bez oponentúry nezaobíde. Vládni režimoví odborníci však diskutujú len s vládou. Kritické alebo iné či alternatívne názory na riešenie nepripustia, ani neuznávajú. Pre nich aj pre prezidentku sú to len „antivaxeri“ a dezinfoscéna ako sa aj vyjadrila v rozhovore s M.Tódovou pre podcast denníka N.

Názorová totalita cez filter

To, že nielen podľa slovníka a štýlu komunikácie máme dočinenia s názorovou totalitou dokazuje vyžadovanie slepej viery ako po nej volá aj „pani citlivá“.

Nič proti tomu, keby to nevyžadovali k šíreným dogmám, o ktorých sa rovnako nemohlo diskutovať aj všetky totalitné režimy – slepo nasledovať vodcu, slepo nasledovať vytýčenú líniu nejakým politbyrom a teraz slepo veriť nejakému vládnemu konzíliu a vláde, ktorej neverí 82% národa.

Načo sú nám súkromné názory prezidentky z jej hlavy? 

A v čom je takýto štýl nebezpečný, hoci pre neznalého môže pôsobiť ako tíšenie zvieraťa, ktoré vedú na bitúnok?  Vo farizejstve, kde nepovie priamo, čo sleduje, ale vyšle signál cez jej filter vnímavosti či chápavosti.

Môžeme si to ilustrovať na jej odpovedi k očkovaniu Petra Pellegriniho, na čo sa opýtal moderátor relácie. Pani citlivá vraj „nemá právo vstupovať Pellegrinimu do jeho osobného priestoru, aby sa dal zaočkovať“…  ale druhým dychom povie, že je za vlastne za povinné očkovanie miliónov Slovákov. Teda svojim chápavým chápaním nevyhnutnosti povinne očkovať, “čomu sa zrejme nevyhneme” už môže vstúpiť do osobného priestoru 5,5 milióna svojich poddaných.

Aký je vlastne rozdiel, či zviera vediete na bitúnok v stáde alebo ho chápavo chlácholíte? Výsledok je predsa ten istý. Nie pre vás, pani prezidentka – pre to zviera a pre nás.

Rafael E. Rafaj