Ideologická posadnutosť: Keď už aj detské ihriská musia byť „inkluzívne“
Na starší slovník politickej korektnosti si už médiá, aj politici navykli. Každá doba má svoje zaklínadlá, slovné a pojmové fetiše – hantírky úzkej skupinky, ktoré vie, koľko bije a o čo ide. Tesne pred rozpadom tábora socializmu sa všetko meralo len pod uhlom „perestrojky“ (pozn. perestrojka = prestavba systému, reforma). Čo nebolo „perestrojkové“, nemalo šancu na prežitie. No najmä funkcionári a novinári, ktorí nekvákali perestrojkovo, boli za staré kádre určené do železa.
Aj keď Gorbačovova perestrojka nezachránila Východný blok (Sovietsky zväz s jeho satelitmi) pred rozpadom a zánikom internacionálneho socializmu, niečo podobné sa oživuje v pojmovom ideologickom aparáte Európskej únie aj dnes.
Súčasní bruselské sociálni inžinieri, posadnutí ideologickými fetišmi doby, nám vnucujú opakovanie ich dogiem. Ak sa vo vašej reči alebo dokumente, projekte… objaví ich kľúčové slovo, rozsvieti sa na druhej strane takmer automaticky zelený semafor.
Pochopili to aj všetci naši vládnuci politici a poslušne plnia ideologické zadania. Tentoraz sa pozrieme na bežnú správu z médií. Minister Milan Krajniak, inak zarytý „konzervatívec“ angažovane informoval o zámere otvoriť v roku 2022 čo najviac „inkluzívnych ihrísk“. Už asi tušíte, o ktoré z fetišových slov sociálneho inžinierstva ide. Áno, je to „inklúzia“. A k nej ešte musíme pribaliť aj „špeciálne potreby“… a máte vyhraté.
Hoci sa to dá povedať aj pekne po slovensky a bez ideo(ne)logickej nadpráce – viacgeneračné ihrisko, bezbariérové ihrisko alebo ihrisko aj pre zdravotne znevýhodnených, ihrisko aj pre imobilných alebo najjednoduchšie – ihrisko pre všetkých. Veď ostatne také je každé ihrisko už teraz. Deti bariéry predsa nepoznajú. Prelezú aj rodičom cez rozum…
V kanceláriách sociálnych inžinierov a v bruselských ideových mozgoch však fungujú tieto slová ako povinný predpísaný obal, do ktorého musíte zabaliť každú iniciatívu. Alebo ako vírus – potrebujú, aby sa každý pojem naviazal nejakým -izmom alebo -ologickým významom a najmä prívlastkom na normálne zdravé plnovýznamové pojmy.
Takto vzniká šírenie posadnutosti „inklúziou“, čiže začleňovaním, pretože neomarxisti, čiže bruselskí kultúrni komunisti Západu sú posadnutí vyrovnávaním rozdielov všetkého druhu. Sú o tridsať rokov pozadu za Gorbačovovou snahou zachrániť niečo, čo sa rozpadá prirodzeným zánikom, lebo to stratilo už zmysel. A to je dobrá správa z tých zlých – západný „evrosajúz“ už tak isto melie z posledného. To na margo našej angažovanosti, o ktoré nikdy nebola núdza ani pri nacistickej, ani pri komunistickej totalite, tak sa nečudujme janičiarom ani v liberálnej totalite.
Zatiaľ, kým to krachne, musíme strpieť hlavnú bruselskú ideologická agendu, ktorú musia ako opice opakovať v domácich úlohách a politikách aj naši ústavní činitelia. Ako vidíme, bez ohľadu na to, či sú skutočne postihnutí liberalizmom, alebo sa definujú ako konzervatívci či kresťania.
Pochopili, kde je sever, tak to chápali státisíce ľudí pred rokom 1989. Vedia, že zjavne nijaký projekt dnes pred Bruselom neuspeje, pokiaľ tam nie je ich ideologická dogma. A tušia, že nebudú mať ani politickú podporu v nových režimových médiách, ktoré sa vzájomne označujú ako „systémové“. Aké výstižné – slúžia na udržanie systému, ktorá zhodou okolností sa vyčerpal a je v totálnej kríze – ako každý umelý ideologicky uchopený projekt.
Na obyčajnej správičke, ktorej by ste nevenovali pozornosť sme ilustrovali, čo všetko spôsobuje frekventované slovíčko „inklúzia“. Na úspech stačí tak málo – aby v projekte napísal žiadateľ, že obsahuje aj „inkluzívne prvky“. Napriek tomu, že ide o nadužívaný pojem, ktorý stráca údernosť a bežný človek nemá ani poňatie o takomto „inkluzívnom prvku“. Pre ideologického bruselského fanatika, ktorý buduje ďalší nový svet a odstraňuje ďalšie nerovnosti a nespravodlivosti je to zmysel života a politiky.
Inak v spojitosti s detskými ihriskami, kde sú prirodzene, okrem pieskoviska, najmä samé preliezky, hojdačky, minikolotoče, lezecké steny … hovoriť o inklúzii je pritiahnuté za vlasy. Rovnako ako celá ich ideologická agenda.
Rafael E. Rafaj
