Načo je Mikulcovi viac policajtov? Vraj ich chýba 2000. K priemeru OECD ich však máme o 14 % viac a o 20 % k EU15

Ilustračné foto. Koláž: SKsprávy

Slovensko má priveľa policajtov a policajtiek, vysoké výdavky na vnútornú bezpečnosť, ale aj najnižšiu dôveru k polícii v celej EÚ. Tieto závery publikoval Útvar hodnota za preniaze pri MF SR v decembri 2020. Počet policajtov sa nezmenil, no rezort ohlásil, že mu ich chýba 2000. Porovnali sme aké sú výsledky práve polície aj na iných ukazovateľoch. Najskôr však správa Ministerstva vnútra SR.

V Policajnom zbore (PZ) údajne chýba 2000 policajtov. Obsadených je 20.545 z plánovaných 22.569 miest. Najviac príslušníkov chýba v obvodných oddeleniach najmä v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

Ako deklarovala, všetky úlohy plní Policajný zbor riadne, profesionálne a včas. Rezort zároveň pracuje na zlepšení podmienok na prácu v polícii.

“Jedným z dôvodov podstavu bol odchod väčšieho počtu policajtov zo služobného pomeru do civilu v roku 2019 a 2020, a to z dôvodu valorizácie služobných platov o desať percent v každom roku,” načrtla hovorkyňa. Ako vysvetlila, išlo o policajtov, ktorí zotrvaním splnili podmienky na výsluhové zabezpečenie, ktoré sa vypočítavalo z valorizovaných platov.

Rezort vnútra a vedenie polície v súčasnosti pracujú na reforme polície, ktorá má podľa Eliášovej zamestnancom Policajného zboru priniesť kvalitné a férové pracovné podmienky pre všetkých a adekvátne ohodnotenie. Zároveň má zvýšiť bezpečnosť občanov a dôveryhodnosť polície.

“Chceme tiež optimalizovať náklady na samotný chod Policajného zboru. Vytvorením vhodných štruktúr chceme reagovať na súčasné a budúce hrozby. Výrazne sme posilnili analytické kapacity PZ, vytvorili sme štruktúry, ktoré sú zodpovedné za finančné vyšetrovanie, ktoré sa stalo pre nové vedenie PZ prioritou,” priblížila hovorkyňa.

Čistky v PZ alias „kádrové výmeny manažmentu“

Kľúčová je podľa MV SR aj personálna politika, vo funkciách majú byť ľudia s patričným morálnym a odborným kreditom. Súčasťou reformy sú postupné výmeny na niektorých riadiacich postoch vyššieho manažmentu.

K zlepšeniu podmienok v polícii má prispieť aj obmena 705 kusov vozidiel v priebehu rokov 2022 až 2023 za ekologické vozidlá. Dostanú ich policajné hliadky v priamom výkone služby, operatívci a vyšetrovatelia.

“Pre dopravnú políciu pripravujeme obstarávanie asi 65 kusov výjazdových vozidiel a 50 hliadkovacích, tie budú financované z osempercentného odvodu povinného zmluvného poistenia. Kriminalistickí technici by na budúci rok mohli dostať osem dodávok,” poznamenala hovorkyňa.

Pripravujú sa aj ďalšie projekty nákupu vozidiel a pohonných látok. Obnova vozového parku prebieha aj formou dlhodobého prenájmu vozidiel. Vzniknúť by mala i rezortná autoškola.

Cieľom vedenia rezortu je tiež zatraktívniť povolanie policajta napríklad sociálnym zabezpečením či novými motivačnými nástrojmi na vstup. V rámci novely zákona o štátnej službe príslušníkov PZ sa má tiež znížiť vek na vstup do polície na 18 rokov.

“V súčasnosti riešime aj otázku ubytovania príslušníkov PZ na vybraných krajských riaditeľstvách, ktorí vykonávajú služobnú činnosť mimo miesta trvalého bydliska, táto problematika bola bývalým vedením rezortu vnútra nepovšimnutá,” dodala hovorkyňa.

Ako je to v skutočnosti?

Ani pri nadpriemerne vysokom počte policajtov nepociťujú Slováci vysokú mieru bezpečia

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ešte v roku 2018 konštatovali, že na Slovensku je v porovnaní s priemerom OECD príliš veľa príslušníkov polície. 

“V policajnom zbore slúži takmer 22-tisíc príslušníkov. V prepočte na obyvateľov je to o 14 percent viac ako v okolitých krajinách a o pätinu viac ako je priemer v krajinách EÚ15,” tvrdia analytici pri porovnaní dát.

Na policajtoch by štát vedel ušetriť desiatky miliónov

“V prípade zníženia počtu na priemer susedných krajín by štát ročne ušetril 73 miliónov eur mzdových výdavkov,” tvrdia analytici. Ak by sme znížili počet policajtov na priemer EÚ, ušetrili by sme až 112 miliónov eur.

Obyvateľstvo Slovenska polícii nedôveruje – najhorší výsledok EÚ

Ďalší problém, na ktorý upozorňujú, je nízka miera dôvery obyvateľov v políciu. “Až 55 percent ľudí na Slovensku v roku 2018 nedôverovalo polícii, čo bol najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín EÚ. Priemer nedôvery u našich vyšehradských susedov dosahuje 35 percent,” vysvetľujú.

​Zároveň ani pri nadpriemerne vysokom počte policajtov nepociťujú Slováci vysokú mieru bezpečia. ” Pri večernej chôdzi domov sa cíti bezpečne 64 percent ľudí, čo je podpriemer OECD,” informuje analýza.

Útvar zároveň odporúča revíziu výdavkov na ministerstve vnútra, ktorá by obsahovala personálny audit, či analýzu fungovania polície ako takej.

FAKTY: Čo tvrdil ÚHP v roku 2020. “PRIVEĽA POLICAJTOV, NÍZKA DÔVERA”

Slovensko má priveľa policajtov a policajtiek, vysoké výdavky na vnútornú bezpečnosť, ale aj najnižšiu dôveru k polícii v celej EÚ.

Globálne patríme medzi bezpečné krajiny, regionálne však zaostávame. S 1,2 vraždami na stotisíc obyvateľov je Slovensko horšie ako susedné krajiny a štáty EÚ15. Pri večernej chôdzi domov sa cíti bezpečne 64 percent ľudí, čo je podpriemer OECD.

V policajnom zbore slúži takmer 22-tisíc príslušníkov. V prepočte na obyvateľov je to o 14 percent viac ako v okolitých krajinách a o pätinu viac ako je priemer v krajinách EÚ15.

Mnohí policajti a mnohé policajtky pracujú na administratívnych pozíciách, na ktorých nevyužívajú policajné zručnosti. Štát to zaťažuje dodatočnými výdavkami najmä vo forme výsluhového dôchodku. V prípade zníženia počtu na priemer susedných krajín by štát ročne ušetril 73 miliónov eur mzdových výdavkov.

Až 55 percent ľudí na Slovensku v roku 2018 nedôverovalo polícii, čo bol najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín EÚ. Priemer nedôvery u našich vyšehradských susedov dosahuje 35 percent.

Nedôvera k polícii znižuje pocit bezpečia a môže predstavovať problém pre legitimitu demokratického zriadenia.

Revízia výdavkov ministerstva vnútra odporúča:

• personálny audit s cieľom odhaliť rezervy v zamestnávaní policajtov a policajtiek,
• komplexný systém hodnotenia, ktorý by doplnil informácie o úrovní viktimizácie, či spokojnosti ľudí s poskytnutou pomocou,
• analýzu fungovania polície, ktorá by ukázala nedostatky v procesoch a pomohla inovovať policajné stratégie.

Základná otázka aj k posilneniu práv občanov a demokracie teda znie: Načo je rezortu vnútra toľko policajtov a ešte by chcel navýšiť stav cca o desať percent, ak by mal naopak počet znížiť o 14 až 20 percent? 

Pravdepodobne by išlo o “ideologické” a propagandistické odelenia, tzv. analytikov, či “názorovú políciu” a na zvýšenie poriadkových síl na zabezpečenie verejného poriadku v prípade masových protestov verejnosti.

V Nemecku až avizujú na jeseň masové protesty kvôli dopadom sankcií a neudržateľnému zdražovaniu životných potrieb Nemcov. A čo potom Slováci s našimi “východnými”, tretinovými platmi a západnými cenami?

-red2-