NázorSLOVENSKO

Rusko-ukrajinská vojna: Zástupná vojna USA proti Rusku. BR OSN vyzvala na mierové rokovania

Ilustračné foto:

Nasleduje rozhovor Petra Koeniga s GEOFOR, Centrom pre geopolitickú prognózu (Rusko)

GEOFOR:  Zdravím vás! Od nášho posledného rozhovoru sa vo svete udiali skutočne historické, epochálne zmeny. Boj medzi Ruskom a Západom len naberá na obrátkach. Ako vidíte perspektívu tohto procesu? Ako ďaleko môže táto konfrontácia zájsť?

Peter Koenig:  Predpovedať výsledok v tomto bode je takmer nemožné. Hovoríme o zástupnej vojne Západu / NATO proti Rusku, ktorá sa odohráva na Ukrajine a nakoniec – možno – neverím – v európskom divadle.

Išlo by o tretiu svetovú vojnu na európskom území za niečo vyše storočia.

Bezpečnostná rada OSN prinajmenšom dnes, 6. mája, po prvý raz vyzvala obe strany, aby hľadali mierové rokovania alebo aspoň prímerie. To, samozrejme, veľa neznamená, keďže prezidenta Zelenského úplne ovláda Západ, prevažne Washington a Brusel, teda NATO.

Ak táto výzva na rokovania nebude znamenať nič hmatateľné, aspoň v zmysle dohody o prímerí, so silnými očakávaniami, že to môže nakoniec viesť k mieru, konflikt by mohol pokračovať ešte dlho – a ďalej eskalovať, skutočne riskovať scenár 3. svetovej vojny; vznikajúci, nedajbože, v jadrovej vojne. Ani sa nad tým nezamýšľajme.

Na druhej strane nezabúdajme, že za celých 246 rokov histórie USA poznali len 15 rokov bez konfliktu. Ekonomika USA je z takmer 60 % založená na vojne, priamom vojnovom priemysle a službách a odvetviach súvisiacich s vojnou. Preto je teraz nová vojna pre USA nevyhnutná, keď hegemón USA ochabuje, viac ako kedykoľvek predtým.

Ako povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre Al Arabiya , prezident Zelenskyj je úplne v rukách a pod kontrolou Západu.

Zelenskyj síce prijal niekoľko ruských podmienok, ale po tom, čo dostal od USA/NATO pokyny o opaku, od svojho záväzku ustúpil.

GEOFOR:  Množstvo štátov dnes zvyšuje dodávky zbraní do Kyjeva. Koľko zbraní môžu západné krajiny dodať Ukrajine, keďže ich zásoby predsa nie sú neobmedzené?

PK:  Zásobovanie Kyjeva zbraňami je bonanza západného vojnového priemyslu. Ako už bolo spomenuté, Spojené štáty sú svojou ekonomikou závislé z viac ako 50 % na vojnách a ozbrojených konfliktoch, ktoré sa vedú buď priamo, alebo v zastúpení. Ukrajinsko-ruská vojna je zástupnou vojnou pre USA/NATO a prostredníctvom asociácie NATO aj pre Európu. Preto namiesto toho, aby sa vyčerpali zásoby západných zbraní, ich vojnový priemysel beží na plné obrátky. „Vojna je dobrá pre podnikanie“  sa stalo bežnou, takmer „domácou frázou“; označuje typ dystopického sveta, v ktorom žijeme.

GEOFOR:  Vráťme sa k predchádzajúcej otázke: nemyslíte si, že Rusko malo ako odpoveď zablokovať západné hranice Ukrajiny? A možno zároveň nastal čas, aby Kremeľ prestal dodávať ropu, zemný plyn, ako aj iné zdroje a tovar do Európy a Spojených štátov?

PK:  Je ťažké blokovať hranice.

Rusko nikdy nemalo a ani nemá v úmysle „prevziať moc“, ako pri pohltení Ukrajiny. Rusko malo a stále má štyri ciele: Žiadne NATO na Ukrajine; urobiť z Ukrajiny nezávislú a neutrálnu krajinu; denacifikáciu Ukrajiny; a v neposlednom rade ochrana dvoch drvivých rusky a rusky hovoriacich provincií Donbas, Donecka a Luhanska . Možno si spomínate na oblasť Donbasu, na ktorú neustále útočí nacisticko-azovský prápor, ktorý od západného zostrojeného prevratu na Majdane z februára 2014 v Kyjeve spôsobil asi 14 000 civilných obetí.

Toto sú jednoduché ciele, ktoré ponúka Rusko. Zelenskyj ich pôvodne prijal proti ruským bezpečnostným opatreniam, ale potom ustúpil, keď Washington/NATO povedali nyet . Pozri rozhovor s Lavrovom vyššie.

GEOFOR:  Ako dlho môže vydržať jednota Západu v otázke sankcií voči Rusku na pozadí ich vlastných vnútorných problémov, zvyšovania cien, protestov atď.?

PK:  Toto je ďalšia dobrá otázka. V skutočnosti už teraz, a od úplného začiatku tejto šialenej „hry na sankcie“, je Západ hlavným porazeným. Nie Rusko, ale západ, prevažne Európa, trpí vlastnými sankciami. Ide o sankcie uvalené USA a Európou, bezchrbtová Európska únia sa nechala prinútiť, aby ich zopakovala.

Je jasné, že Európa závisí oveľa viac od ruských životne dôležitých zásobovacích liniek, ako je energia, najmä plyn, ako naopak. Nemecko je napríklad minimálne z 50 % závislé od ruského plynu; a to je konzervatívny odhad. Aj zvyšok Európy potrebuje ruský plyn ako životne dôležitý zdroj dodávok energie.

Dôvod, prečo sa Európa priklonila k „sankciám“, môže byť o niečo zložitejší, ako sa zdá. Je tu málo známy fakt, ktorý pozná len málo ľudí: Nemecko, vedúca krajina v EÚ, v žiadnom prípade nie je slobodné a nezávislé. Nemecko stále žije pod dohodou o prímerí od druhej svetovej vojny, žiadna mierová dohoda nebola nikdy udelená víťazmi vojny, najmä Spojenými štátmi.

Niekoľko pokusov nemeckých kancelárov vymaniť sa z tohto – mohli by sme to nazvať aj otroctvom – zlyhalo. Washington zareagoval „v žiadnom prípade“, alebo inak…

Príkladom je Nord Stream 2. Nezabilo ho Nemecko, ale Washington. Na škodu celej Európy.

EÚ sa doteraz riadila diktátom svojho hlavného partnera v oblasti hospodárstva a obrany (NATO). Ako dlho sa budú držať tohto nevysloveného pravidla, si môže každý domyslieť. Z môjho pohľadu je bod zlomu blízko. Moment, keď sa Európa musí rozhodnúť sama, nezávisle od nátlaku, pod ktorým je Nemecko.

Prezident Putin a jeho ekonomický poradca Sergej Glazyev medzitým prišli s dômyselným riešením. Rusko si splní svoje zmluvné záväzky, pokiaľ ide o dodávky plynu a iných uhľovodíkov na západ, za predpokladu, že ruská energia bude zaplatená v rubľoch. Nie v amerických dolároch, nie v eurách, ale v ruských rubľoch. Toto pravidlo platí pre všetky krajiny, ktoré súhlasili s požiadavkou Washingtonu na uvalenie sankcií na Rusko, ktoré sa týkajú viac ako 40 krajín. Pozrite si toto .

Pravidlo rubľa pôvodne vyvolalo v Európe dosť protestov a otrasov až do bodu, keď  Ursula van der Leyen , predsedníčka Európskej komisie (EK), naivne zvolala, že je to neprijateľné … No je to jednoduché. Buď sú to ruble, alebo žiadny plyn. Nakoniec väčšina krajín prijala ruské podmienky, v tichosti, bez rozruchu a najmä bez pokrytia západných mainstreamových médií.

To by sa mohlo stať bonanzou pre Rusko: Petro-rubeľ nahradí ochabnutý Petro-dolár. Je to veľmi vhodné pre Západ a pre západný „sankčný“ menový systém. Čoraz viac krajín sa odváži preskočiť zo systému nekrytých peňazí a získať stabilnejšie meny, ako je zlato a rubeľ podporovaný národnou ekonomikou a čínsky jüan.

Väčšina podvodov sa nakoniec skončí. Fiat americký dolárový podvod trval dosť dlho – viac ako storočie, odkedy bol v roku 1913 podvodne schválený zákon o Federálnych rezervách . Je načase, aby bol dolár nahradený a aby sa svet premenil na čestnejší a spravodlivejší sociálno-ekonomický systém.

GEOFOR:  Spojené štáty zvyšujú svoju aktivitu v tichomorskej oblasti: blok AUKUS, jadrové ponorky pre Austráliu, spolupráca na hypersonických zbraniach s Austrálčanmi a Britmi atď. Znamená to, že na jednej strane Washington pracuje na oslabiť Európu a NATO a na druhej strane pripravuje nový strategický projekt namierený proti Číne a Rusku?

PK:  Blok AUKUS je expanziou NATO do Tichomoria. Nejde o oslabenie NATO ako také , práve naopak. Má ďalej obkľúčiť Čínu cez Juhočínske more a nepriamo Rusko.

Na základe tejto dohody by Austrália dostala od britského vojnového priemyslu jadrové ponorky, čím by nahradila a zrušila zmluvu na francúzske ponorky z roku 2016.

Ako vedľajší riadok, podľa ABC Australia new (pozri toto ), nefunkčná zmluva o ponorke s Francúzskom by mohla stáť austrálskych daňových poplatníkov až 5 miliárd dolárov.

AUKUS  je trojstranný bezpečnostný pakt medzi Austráliou, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi, ktorý bol vyhlásený 15. septembra 2021 pre indicko-pacifický región. Podľa paktu USA a Spojené kráľovstvo pomôžu Austrálii získať ponorky s jadrovým pohonom. Pakt by v podstate rozšíril NATO do tichomorského regiónu.

Na druhej strane NATO nie je určené na oslabenie v Európe. Práve naopak. Zatiaľ čo viacerí členovia EÚ a NATO začali potichu vyjadrovať pochybnosti o užitočnosti NATO v časoch mieru, ukrajinsko-ruská zástupná vojna zmenila tón.

Celosvetová vysoko financovaná propaganda ruskej agresie núti „každého“ bojovať za väčšiu bezpečnosť. Európski „lídri“ (sic) – väčšina z nich vedci z Akadémie mladých globálnych lídrov Klausa Schwaba sú implantovaní Svetovým ekonomickým fórom (WEF) a jeho neviditeľnými manažérmi.

Budú nasledovať svoj naučený scenár práce smerom k Veľkému resetu, globálnej tyranii, ktorá nakoniec povedie k snu západných globalistov o Jednom svetovom poriadku (OWO) alebo globálnom vládnutí na čele s Washingtonom. To je ich sen.

Medzitým môže mať NATO v Európe už čoskoro dvoch nových členov, ak sa ich sen splní, Švédsko a Fínsko. Zvažujú prihlášku do NATO. Pán Stoltenberg, generálny tajomník NATO, už povedal, že by bol za urýchlené pristúpenie, ak by tieto dve krajiny skutočne požiadali. Podľa Stoltenberga by plné členstvo mohlo byť možné do júna 2022.

Len si predstavte, Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1 340 kilometrov  . Švédsko však nemá s Ruskom žiadnu hranicu a Švédsko a Rusko spolu neboli vo vojne minimálne posledné dve storočia. Vstup Švédska do NATO by sa preto mohol považovať za obzvlášť tvrdý akt agresie zo strany Ruska.

V prípade Fínska, ak je Ukrajina nejakým náznakom, Rusko by určite netolerovalo inú krajinu NATO – Fínsko – na jej prahu. To by sa mohlo stať ďalším bodom sporu, ktorý by eskaloval vojnový scenár – a opäť, nedajbože, smerom k horúcemu (jadrovému?) scenáru 3. svetovej vojny.

Drvivá väčšina obyvateľov Fínska aj Švédska je proti vstupu ich krajín do NATO. V záujme svetového kúsku môžeme len dúfať, že vedenie oboch krajín bude počúvať svojich ľudí.

Peter Koenig

Pôvodne publikované na GEOFOR.

O autorovi: Peter Koenig  je geopolitický analytik a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), kde sa viac ako 30 rokov venuje problematike vody a životného prostredia na celom svete. Prednáša na univerzitách v USA, Európe a Južnej Amerike. Pravidelne píše pre online časopisy a je autorom knihy  Implózia – ekonomický thriller o vojne, ničení životného prostredia a korporačnej chamtivosti; a   spoluautorka knihy Cynthie McKinneyovej „Keď Čína kýchne:  Od blokovania koronavírusu po globálnu politicko-ekonomickú krízu“ ( Clarity Press – 1. novembra 2020).

Peter je výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG). Je tiež nerezidentom Senior Fellow Chongyang Institute of Renmin University v Pekingu.

S láskavým dovolením Globalresearch

Zroj
globalresearch.ca

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button