Ilustračné foto: iStock/SKsprávy
Celá západná zostava liberálno-mainstreamových politikov opakuje stále tú istú zavádzajúcu mantru, ktorú podsúvajú ako kartu Čierneho Petra do rúk Vladimírovi Putinovi. Vraj za súčasné zdraženie energií, najmä plynu a elektriny nemôže EÚ, ale Putin.
V debate politikov o výsledku komunálnych volieb na RTVS v nedeľu (30. októbra) to isté tvrdil šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka v reakcii na slová ďalšieho europoslanca a šéfa hnutia Republika Milana Uhríka, ktorý obvinil úniu a jej politikov z vysokých cien energií.
Argument Šimečku bol, že Putin zdvihol ceny plynu ešte pred inváziou na Ukrajinu. Tak sa na túto verklíkovskú propagandu a zakrývanie skutočných vinníkov vecne pozrime.
Putin ceny plynu nezvýšil. Cena sa v trhovom mechanizme odvíja aj od množstva alebo dĺžky kontraktu. To Európska komisia tlačila na štáty, aby neuzatvárali s Gazpromom dlhodobé kontrakty, ktoré mohli ostať naďalej lacné oproti špekulatívnym cenám na burze, kde sa presunula cenotvorba podľa geopolitického rozhodnutia lídrov EÚ. Putin ale dokázal cenu znížiť – napríklad Maďarsku a Srbsku, pretože podpísali dlhodobé kontrakty na ruský plyn.
Vinní sú eurokomisári na čele s Uršulou von der Leyenovou a mainstreamoví europoslanci, ktorí prijali politický „grétizmus“ – fanatické, nereálne, drakonické obmedzovanie fosílnych palív, dokonca s úvahami na zatvorenie jadrových elektrární. Každé takéto strategické rozhodnutie rozhýbe trhy a tým aj ceny, likvidujúci európsku ekonomiku.
Takže vinníkom je opäť „Brusel“ a jeho „zelená politika“, ktorá prišla dávno pred zásahom na Ukrajine s premotivovaným ambicióznym plánom nulových emisií, čo rozhýbalo ceny, napriek prísľubom finančných kompenzácií na nové technológie.
To Brusel následne urobil zmenu s emisnými povolenkami, ktoré opäť vyhnali ceny energií, ale aj tovarov nahor.
Nakoniec bruselskí politici na špagátiku amerických záujmov a Joe Bidena oznámili, že Európa nepočíta s ruskými dodávkami energií, vraj kvôli „závislosti“, ktorú vymenili za desaťkrát drahší americký skvapalnený plyn, dovážaný tankermi cez Atlantický oceán.
To zbabelé Nemecko ešte pred inváziou nespustilo Nord Stream 2. Ešte 7.februára Joe Biden oznámil po stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, že plynovod Nord Stream 2 jednoducho “nebude”.
Boli to opäť zbabelí a na Washingtone závislí nemeckí politici, ktorí strčili hlavu do piesku na dne Baltického mora pred anglosaským teroristickým činom – poškodením oboch plynovodov z Ruska (Nord Stream 1 a Nord Stream 2) nastraženými výbuchmi, aby bolo jasné, že nebude definitívne, ani pri mimoriadnej situácii vymŕzania Nemcov, aj Európanov, nijaká poistka v opätovnom spustení ruského plynu. Smrdí aj fakt, že vyšetrovanie incidentu uzavrelo Švédsko, aj Nemecko, ale výsledky nebudú prístupné verejnosti. Domyslime si, prečo asi.
Nakoniec bola to opäť Európska komisia, ktorá zatlačila na prijatie stále nových a ďalších protiruských sankcií a čo najrýchlejšieho sa odpojenia od ruského plynu a ropy, čo všetko vo vlnách spôsobilo nárast ceny energií v Európe a roztočilo diabolskú špirálu inflácie a rastu cien.
Systémovo sú nadnesené špekulatívne ceny elektriny a plynu spôsobené koncepciou deregulácie energetického trhu a tzv.liberalizačnými balíčkami s vyústením obchodovania na spotovej burze, čo je následok nedostatku komodít a zrušenia stabilných dlhodobých kontraktov z Ruskej federácie.
Už len čerešničkou na torte s falošnou vlajočkou ostáva techická odstávka viacerých francúzskych jadrových elektrární a zvýšené nakupovanie elektriny Francúzskom na burze. Francúzsko namiesto dodávok elektriny do európskeho systému z neho začalo odoberať. To logicky vytvorilo tlak na ceny nahor kvôli klasickému trhovému mechanizmu – prebytku dopytu pri nedostatku ponuky.
A tak tu máme na jednej strane fakty a súvislosti následkov nepremyslených rozhodnutí bruselských elít a na druhej lacné, nepodložené politické a propagandistické floskuly eurohujerských a euroatlantických politikov, ktorí sa vykašľali na svojich obyvateľov, poslušne plniac politiku amerických ekonomických a geopolitických záujmov.
O tom, či je vinný Putin alebo Leyenová a spol. si záver môže urobiť slobodne každý sám.
Rafael E. Rafaj
