Boj za referendum sa začal. V Prezidentskom paláci odovzdali 585.000 podpisov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová oznámi svoje ďalšie kroky po tom, ako sa potvrdí, že petícia splnila ústavou predpísané kritériá.

Vyše 585.000 ľudí podporilo petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Zástupcovia petičného výboru odovzdali hárky v pondelok v Prezidentskom paláci. Dokumenty prebral vedúci Kancelárie prezidenta SR Metod Špaček.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová oznámi svoje ďalšie kroky po tom, ako sa potvrdí, že petícia splnila ústavou predpísané kritériá. Ako priblížil jej hovorca Martin Strižinec, podpisy bude overovať asi 50 zamestnancov prezidentskej kancelárie. “Prezidentka má petičné právo v hlbokej úcte, preto budeme k tomuto procesu pristupovať mimoriadne zodpovedne,” deklaroval s tým, že vynaložia všetko úsilie, aby sa proces nenaťahoval.

585 816 podpisov ľudí vs. politikárčenie a byrokracia

Predseda petičného výboru Ervín Erdélyi priblížil, že priniesli 48 krabíc, v ktorých sa nachádza 84.136 hárkov s 585.816 podpismi. Člen výboru Peter Deďo verí, že prezidentka bezodkladne vyhlási referendum a že strany vytvoria silnú referendovú koalíciu a pripravia silnú kampaň. Petičný výbor nevidí problém v tom, že podpisy zbierali najmä politické strany. “Toto všetko je iniciatíva ľudí. Ťažko sa dá hovoriť, že to je nejaká stranícka akcia,” podotkli. Člen výboru Róbert Bestro vidí v referende šancu na reštart v spoločnosti.

Líder mimoparlamentnej strany Hlas-SD a nezaradený poslanec parlamentu Peter Pellegrini odmieta spochybňovanie referendovej otázky.

Ak moc poslanca Národnej rady SR pochádza z ľudu, ľud má aj právo povedať mu, že si ho viac na stoličke neželá, a požiadať ho, aby si dobrovoľne ústavným zákonom skrátil volebné obdobie

skonštatoval. Požiadal prezidentku, aby vzhľadom na rekordné množstvo podpisov kontrolu hárkov Palác vykonal v čo najkratšom termíne. Rovnako, ak sa plánuje obrátiť na Ústavný súd SR, aby tak spravila čo najskôr. Dodal, že strana vyzbierala vyše polovice odovzdaných podpisov.

Čo urobí prezidentka?

Prezidentka by mala vyhlásiť referendum do 30 dní od odovzdania podpisov. Na vyhlásenie referenda treba aspoň 350.000 podpisov od občanov. Ak by sa prezidentka pre referendovú otázku obrátila na Ústavný súd SR, mal by do 60 dní rozhodnúť. Referendum by sa malo konať najneskôr do 90 dní od jeho vyhlásenia.

Petičný výbor zverejnil podpisové hárky v rámci referendovej iniciatívy začiatkom februára. Petíciu iniciovali opozičný Smer-SD a mimoparlamentný Hlas-SD, pridala sa k nim aj neparlamentná SNS, podpisy zbierali podľa petičného výboru aj Socialisti.sk a ďalšie organizácie. Strany deklarujú, že má ísť o apolitické občianske referendum. Iniciatívu podporila aj Konfederácia odborových zväzov SR.

Občanov sa chcú v referende pýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.

Kolíková: Otázku referenda o predčasných voľbách by mal posúdiť Ústavný súd

Záležitosť prípadného referenda o predčasných voľbách by mal posúdiť Ústavný súd SR. Skonštatovala to dnes ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), aj keď to nepatrí do jej kompetencie. Ústavný súd je nezávislý orgán a referendum patrí do kompetencie prezidentky a vykonaním pod ministerstvo vnútra. Podľa Kolíkovej v tejto súvislosti totiž existuje argument „predvídateľnosti“, teda, že parlament má fungovať štyri roky, a keď ľudia idú k voľbám, volia si zástupcov na štyri roky, spravidla veštecký vstup.

Jej argumenty neobstoja pred praxou, pretože v roku 2004 sa už konalo referendum o skrátení volebného obdobia II.Dzuridnovej vlády. Referenda sa zúčastnilo necelých 36% voličov, z ktorých takmer 87% hlasovalo „áno“. Dzuridnova druhá vláda nakoniec nedovládla rozpadom koalície – odchodom KDH.

„To znamená, že takáto otázka, ja vnímam, je vlastne v rozpore s princípmi právneho štátu. Keď predpokladáme, že jednotlivé ústavné inštitúcie tu nejak fungujú a nie je možné zmeniť výsledok na základe toho, že sa nám nepáči, ako to práve dopadlo,“ povedala ministerka s tým, že takto by bolo možné spochybniť každé voľby napríklad už mesiac po ich konaní.

„Tých 350 000 podpisov sa dá povedať, že sa vždy nájde,“ arogantne spochybnila podpisy ľudí a dehonestovala všeľudové hlasovanie. Podľa Kolíkovej by vraj takáto situácia spôsobovala v štáte chaos.

Redakčná analýza

Ministerka Mária Kolíková zrejme prekračuje svoje kompetencie a neprispieva k posilneniu dôvery občanov v právny štát. Ten predpokladá rešpektovanie vymedzených kompetencií ako základ deľby moci aj vo vnútri vládneho kabinetu.

Ministerstvo spravodlivosti má totiž zverené kompetencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom pre oblasť súdov a aj to len v oblasti personálnej, organizačnej  a ekonomickej. Kolíková sa môže zaujímať a vyjadrovať k Zboru väzenskej a justičnej stráži, Justičnej akadémii a Centru právnej pomoci.

Najvyšším hegemónom je ľud, nie politici

Referendum je navyše samostatný nezávislý inštitút priamej demokracie. Nie je dokonca najvyšším, pretože občania majú ešte jednu legitímnu poistku. Podľa Čl.32 ľud aj bez riadenej priamej demokracie (podmienky, vyhlásenie, legitimizovanie) prevziať moc v štáte tým, že „majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“.

Hra so zápalkami v podobe zmarenia referenda by totiž mohla byť posúdená verejnosťou ako zmarenie použitia zákonných prostriedkov a bol by tu dôvod na iniciovanie Čl.32, čo by viedlo k oveľa vážnejším škodám ako je hypotetický výsledok referenda a skrátení v poradí 8. volebného obdobia NR SR.

Trikrát už parlament nedokončil svoje 4-ročné obdobie

Nebolo by to po prvýkrát v histórii, čo poslanci nedokončili svoju mandát. Skrátené obdobie z dôvodu rozpadu vládnej koalície bolo už trikrát. Predčasné voľby sa konali v roku 1994, 2002 a 2012. Námietka, že si to podľa vedomia a svedomia skrátili samotní poslanci neobstojí voči mocenskému hegemónovi, ktorým je ľud. Legitimita poslanca tak či tak závisí len od vôle voličov a aj to len sprostredkovane, pretože sme parlamentná pluralitná demokracia, kde sa primárne volia politické subjekty. Neomarxistické „argumenty“ ľudsko-právnej agendy stiahnuté na poslancov tak nemôžu obstáť z nijaké dôvodu, vrátane právneho.

Referendum ako poistka k Čl.32

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Kolíková by mala rešpektovať, že Slovensko je parlamentná demokracia, preto nie vláde, ale NR SR prináleží ústavná právomoc rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda (Čl.86, pís. c).

Treba zastaviť pokusy vytvárať paralelnú moc formou vťahovania tretieho sektora do riadenia štátu a tiež pokusy zmocniť súdy nad vôľu občanov. Každý právny a demokratický štát na prvom mieste rešpektuje tézu, že všetka moc patrí ľudu a ten ju len zveruje či prepožičiava formou rôznych volieb ustanoveným orgánom verejnej moci. Ani táto moc, ani súdna moc sa nemôžu povyšovať rôznymi spôsobmi a už vôbec nie spochybňovať legitimitu vôle ľudu, vrátane formy priamej demokracie.

Inštitút priamej demokracie

Jedinečné postavenie referenda dokazuje aj Ústava a fakt, že tento inštitút priamej demokracie má samostatný druhý oddiel ústavy s článkami 93 až 100. Čo nemôže byť predmetom referenda je rovnako vecne vymedzené a skrátenie volebného obdobia tam nie je taxatívne vymedzené. Ťažko by pred vôľou ľudu obstál pseudo argument o práve poslanca vykonávať mandát na štvorročné obdobie. Tento mandát mu dali totiž voliči a ten istý hegemón mu ho môže skrátiť. Vox populi – vox dei, hovorili už Starí Rimania, odkiaľ pochádza základ nášho právneho systému.

Opravný prostriedok ľudu

Všeľudové hlasovanie môžeme považovať aj za jeden z nástrojov voliča na mimoriadny opravný prostriedok, aj to len za naplnenia podmienky nadpolovičného kvóra. Voliči tak môžu aj neúčasťou vyjadriť väčšinovú vôľu po status quo. V demokracii totiž platí základné pravidlo rozhodovania väčšiny. Samotné vyhlásenie referenda tak nezakladá automaticky právnu zmenu.

-RED1-

Výberová chronológia referend v Slovenskej republike

Z doterajších šiestich takýchto referend iniciovaných občanmi nebolo na Slovensku platné ani jedno. Z celkovo ôsmich referend bolo v SR platné iba jediné, a to o vstupe do Európskej únie (2003). Podobné referendum o skrátení volebného obdobia sa konalo už v roku 2004.

1997

4. marca – Petičný výbor na čele s Ivanom Šimkom (KDH) za priamu voľbu prezidenta SR a o vstupe do NATO odovzdal prezidentovi Michalovi Kováčovi 521.580 podpisov, z ktorých bolo platných 495.241.

1998

13. augusta – Členovia petičného výboru vedení jeho predsedom Sergejom Kozlíkom (HZDS) odovzdali zastupujúcemu prezidentovi SR Vladimírovi Mečiarovi petičné hárky, v ktorých občania požadovali vypísanie referenda o neprivatizácii strategických energetických a plynárenských podnikov. Komisia v dňoch od 15. do 17. augusta preskúmala 32.046 hárkov, na ktorých bolo 620.214 podpisov, z nich bolo platných 548.256.

2000

8. augusta – Vedúci Kancelárie prezidenta SR Ľudovít Macháček prevzal petičné hárky s takmer 700.000 podpismi od členov petičného výboru – Vladimíra Mečiara, Anny Malíkovej, Pavla Janíka, Dušana Jarjabka a Milana Vavra. Požadovali referendum o predčasných parlamentných voľbách.

2004

13. januára – Členovia petičného výboru Konfederácie odborových zväzov (KOZ) odovzdali prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi hárky s podpismi za vyhlásenie referenda o ukončení činnosti vlády Mikuláša Dzurindu. Odborári zozbierali 606.352 podpisov.

2010

9. júna – Predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS) odovzdali v Prezidentskom paláci petíciu so 401.108 podpismi občanov za vypísanie referenda. Týkalo sa zrušenia koncesionárskych poplatkov, obmedzenia poslaneckej imunity, zníženia počtu poslancov na 100, stanovenia maximálnej ceny vládnych limuzín, ako aj volieb cez internet a vyňatia osôb poverených výkonom verejnej moci z práva na odpoveď garantovaného tlačovým zákonom.

2014

26. augusta – Aliancia za rodinu (AZR) vyzbierala vyše 400.000 podpisov potrebných na vypísanie referenda o ochrane rodiny. Z viac ako 408.000 odovzdaných podpisov bolo platných 389.843.