Podľa decembrového prieskumu preferencií agentúry POLIS Slovakia by strany súčasnej vládnej koalície disponovali len 37 poslancami.
Do parlamentu by sa po prvýkrát dostalo až desať subjektov, takže zastúpenie názorovej plurality stúpa. Ani zvýšený počet strán však nezlepšuje vytváranie koalícií. Je dokonca jasné, súčasné trio (bez vypadávajúcej stravy Za ľudí) by ani s tromi novými („štandardnými“) subjektami (PS, KDH, Aliancia) novú vládnu koalíciu nevytvorili. Spojenectvo na úrovni science-fiction SaS-OĽaNO-Sme rodina-PS-KDH-Aliancia by nielenže ťažko hodnotovo fungovalo, ale by ani táto šesť koalícia na vytvorenie vlády nestačila, pretože by mala podporu len 67 poslancov.
Aj tieto výsledky ukazujú na úpadok strán súčasnej vlády a jej potenciálnych spojencov. Slovensko sa začína spamätávať z najhoršej voľby v ére samostatnosti.
Ktoré strany by teda mohli vytvoriť stabilné a hodnotovo príbuzné spojenectvo a priviesť Slovensko k do normálneho režimu vládnutia? Najpravdepodobnejšia sa javí aj počtom najstabilnejšia koalícia HLAS-Smer-Sme rodina a nový subjekt, hnutie Republika. Táto koalícia by dosiahla aj najvyšší počet poslancov – 85. Dokonca s tichou podporou ĽSNS by mohla pohodlne meniť aj ústavu SR po jej deformáciách súčasným kabinetom, prípade prijímať strategické ústavné zákony. Do ústavnej partie by bolo nepochybne viac kandidátov – najskôr zrejme KDH.
Vláda by sa potenciálne dala vyskladať aj bez opozičného Smeru-SD na čele s Hlasom, ale išlo by o koalíciu „oheň-voda“ s antagonistickými stranami liberálov z PS a SaS a konzervatívcov z KDH a čiastočne Sme rodina. Pellegrinimu by zrejme nefungovalo pri účasti SaS a PS ani ľavicovo-sociálne orientované smerovanie, čo by bolo pre hlavnú vládnucu stranu zrejme smrteľné objatie s postupným odklonom voličov k opozičnému Smeru. Takže môžeme rovnako škrtať, aj keď impulzy z americkej ambasády a prezidentského paláca by nemuseli ostať nevypočuté, napriek škrípaniu v ušiach predstaviteľov Hlasu a zrejme aj Sme rodina, ak by nechceli vládnuť poslednýkrát.
Napriek rekordnému počtu desiatich subjektov, ktoré by sa podľa decembrového prieskumu do parlamentu dostali, možností na zostavenie rozumnej alternatívy voči súčasnému marazmu sú len dve. Buď ďalší ľavicovo-pravicový a ešte aj liberálno-konzervatívny experiment, zjavne len na jedno použite s odpočítavaním polčasu rozpadu, alebo staronové spojenectvo dvoch sociálno-demokratických subjektov HLAS a Smer-SD s čitateľnou Sme rodina a novým subjektom Republika Milana Uhríka, čím by koalícia obrátila kurz aj k národno-štátnym záujmom.
Pellegrini by mal samozrejme na výber štvrtého do partie ešte minimálne z dvoch kandidátov – KDH a maďarskej Aliancie. Tu by zrejme opäť vstúpili do hry tlaky zo zahraničia ako to bolo aj v minulosti. Ak si víťazi neuvedomia hlavnú, národno-suverenistickú a novú geopolitické požiadavku Slovákov, a uprednostnili by protektorátnu vládu naoktrojovanú z Bruselu či Washingtonu, Slovensko by sa ocitlo v ohrození aj existenčne, aj bezpečnostne a vnútorná polarizácia by sa ešte viac vyhrotila.
Pravdepodobne by to bol posledný pokus udržať parlamentný systém zastupiteľskej demokracie a na scéne by sa objavili tlaky na nový model priamej demokracie, čo by nijakej zo strán nevyhovovalo a zjavne ani Slovensku. O tom niekedy nabudúce.
Rafael E. Rafaj a Pavel Fendek
