Matovič chce na modernizáciu amerického U.S. Steel Košice zaplatiť 1,5 miliardy z plánu obnovy

Všetci vieme, že U. S. Steel Košice sú ekonomickým lídrom východného Slovenska, sú baštou zamestnanosti Košíc a okolia, podotkol Matovič.

Niet inej cesty, ako pomôcť košickým oceliarňam U. S. Steel Košice, než je dekarbonizácia, teda výmena vysokých pecí za elektrické. Uviedol to vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) v piatok počas tlačovej konferencie, na ktorej informoval o výsledkoch rokovaní v Pittsburghu. Výmena pecí by podľa slov vicepremiéra znížila emisie oceliarní o viac než 80 %, išlo by však o obrovskú investíciu (asi 1,5 miliardy eur), preto je na mieste rozprávať sa o tom, či by oceliarne nemali dostať pomoc z fondu obnovy či z iných zdrojov.

“Všetci vieme, že U. S. Steel Košice sú ekonomickým lídrom východného Slovenska, sú baštou zamestnanosti Košíc a okolia,” podotkol Matovič s tým, že na Slovensku pôsobia tieto oceliarne už 23 rokov. Platí však, že trh s oceľou je v súčasnosti pod veľkým tlakom a oceliarske firmy po celom svete sa dostávajú do záporných čísel a mnohé skrachovali. Zároveň tieto firmy ovplyvňujú aj tlaky Európskej komisie na znižovanie emisií.

Matovič vydiera odchodom Američanov

Práve zmena spôsobu výroby ocele v tomto podniku na východe Slovenska môže pomôcť naplniť záväzok Slovenska znížiť emisie. Aktuálne podnik produkuje v troch vysokých peciach, s ktorými súvisia emisie v objeme miliónov ton CO2 ročne. Slovensko sa však zaviazalo do roku 2030 znížiť emisie, preto chce podniku s dekarbonizáciou pomôcť.

Cieľom Matovičovej pracovnej cesty teda bolo podľa jeho slov dohodnúť sa s materskou firmou košických oceliarní, či sa štát spolu s podnikom pustia do takejto investície. “Až potom budeme hľadať možnosti,” podotkol vicepremiér. Rozhodnutie teda zatiaľ nepadlo a o konkrétnej ponuke štátu smerom k podniku či sumách sa vyjadrovať nechcel, pretože je viazaný mlčanlivosťou. Ako však uzavrel, buď štát spoločne s podnikom do takejto investície pôjdu, alebo výroba ocele na východe Slovenska zrejme postupne zanikne.

Našiel si “zelený” dôvod na ďalšiu čiernu dieru

Podľa oceliarní boli diskusie s ministrom Matovičom konštruktívne a prínosné. “Predstavitelia U. S. Steel boli obzvlášť potešení vôľou vlády Slovenskej republiky nájsť praktické riešenia pre naše spoločné úlohy, ako vylepšiť životné prostredie, klímu, podnikanie a ekonomiku. Tešíme sa na pokračovanie našich snáh, ako presadzovať spoločný záujem všetkých. Ide pritom o našich zákazníkov, zamestnancov, investorov, komunitu, Slovensko a aj našu planétu,” uviedol pre TASR hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača.

INFORMAČNÉ POZADIE

Američania U.S. Steel získali za 340 až 400 miliónov eur

Železiarne za vlády M.Dzurindu dlhovali viac ako 13 miliárd korún.  Medzinárodní bankári podniku hrozili konkurzom, ak vedenie nepristúpi na ich podmienky. Vláda tvrdila, že treba rázne zakročiť. Namiesto pôvodného manažmentu sa do spoločnosti VSŽ dostal Gabriel Eichler, ktorého de fakto vybrali banky a za prezidenta VSŽ ho zvolili akcionári. Medzi nimi mal štát, čiže vláda pohodlnú väčšinu akcií. Dlh 13 miliárd korún predstavoval v prepočte približne 431 miliónov eur.

Cena oceliarní je toľko, čo im chce Matovič „pomôcť“ zo štátneho – 1,5 miliardy 

Gabriel Eichler tvrdí, že koncom roku 1999 sa mu podarilo presvedčiť odborársku akciovku, ktorá mala 11 až 12 percentný podiel a že nakoniec železiarne predal Američanom za 400 miliónov eur. Iné zdroje tvrdia, že cena bola 80 mil. dolárov plus splatenie dlhov, čo bolo spolu okolo 340 mil. dolárov.

Keď sa v roku 2017 a 2018 hovorilo o opätovnom predaji inému vlastníkovi, povedal prvý šéf košického U. S. Steelu John Goodish, že 1,5 miliardy dolárov za železiarne sa mu zdá málo.

Redakčný názor

Je otázne, či Slovensko má z verejných zdrojov investovať do oceliarní, ktoré predalo za 400 mil eur Američanom teraz 1,5 miliardy na výmenu pecí za elektrické, keď za túto cenu by mohlo celý podnik odkúpiť späť do vlastníctva štátu. Okrem toho, že Dzurindova pravicovo-liberálna vláda predala za facku bývalé VSŽ, od roku 2003 zahraničné spoločnosti do roku 2017 neplatili štátu nijaké dane z dividend, ktoré vyvážali do zahraničia pre svojich akcionárov.

Len od roku 2008 do roku 2017 U.S. Steel vykázal zisk 1,2446 miliardy eur. V roku 2013 vykázal stratu 370 mil eur. Ak by sme verili ich účtovníctvu, potom za desať rokov dostali akcionári U.S. Steel 874,6 milióna eur. Pri 20%  zdanení sme prišli o 175 miliónov eur. Pri 7 percentom, ktoré platí od roku 2017 by to bolo 61 mil eur, ktoré sme nielen U.S. Steel, ale aj iným globálnym koncernom v podstate darovali za možnosť zamestnávať Slovákov za platy hlboko pod európskym priemerom.

Napchať do tejto čiernej diery mamutiu sumu 1,5 miliardy eur sa preto javí ako ďalší šialený nápad Igora Matoviča. Za 1,5 miliardy eur by štát mohol postaviť podľa ceny (75 – 100 000 eur za byt) asi ročnú produkciu všetkých bytov na Slovensku, v rozmedzí od 15 000 do 21 500 bytov. Alebo dokončiť obchvat Bratislavy tunelom pod Karpatami. Aj to by bol obrovský prínos pre životné prostredie, pretože kamióny aj doprava smerujúca z Poľska, od Žiliny a Nitry do Rakúska alebo Česka by nemusela prechádzať vôbec Bratislavou.

Kapitalizácia ziskov, socializácia strát

Ak šéf OĽaNO prišiel s populistickým nápadom prorodinnej politiky 200 eur na dieťa, potom by za 1,5 miliardy eur pri mesačnom benefite 200 eur mohol celých 12 rokov platiť túto sumu 50 000 novonarodeným deťom, čo sa takmer rovná jednoročnému celkovému prírastku nových obyvateľov Slovenska. Plán obnovy predsa hovorí aj o budúcnosti. Američania zrejme dostanú prednosť pred novými Slovákmi a záchranou národa aj dôchodkov. Globalizácia odšťavuje citrón národnej ekonomicky lepšie ako odšťavovač. Zisky sa stále kapitalizujú, ale straty sa socializujú – z verejných zdrojov.

-RED2-