Prezidentka: Deklarácia o zvrchovanosti bola dôsledkom vývoja udalostí

Suverenita štátu je dôležitá hodnota a môže byť v súlade s európskymi hodnotami a s rešpektom k iným, uviedla Čaputová.

Deklarácia o zvrchovanosti SR bola dôsledkom predchádzajúceho vývoja, keď sa slovenská politická reprezentácia nedokázala dohodnúť s českou reprezentáciou na podobe štátoprávneho usporiadania republiky. Pri príležitosti 29. výročia prijatia tohto dokumentu to pre TASR uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.

“Vtedajšia národná rada preto deklarovala zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Treba tiež pripomenúť, že touto deklaráciou národná rada prijala aj záväzok rešpektovať práva každého jedného občana vrátane národnostných a etnických menšín a zaviazala sa dodržiavať demokratické a humanistické odkazy Európy,” spresnila s tým, že suverenita štátu je dôležitá hodnota a môže byť v súlade s európskymi hodnotami a s rešpektom k iným.

V sobotu uplynulo 29 rokov od prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR. Slovenský parlament dokument schválil 17. júla 1992, v čase, keď bola Slovenská republika ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a uskutočňovali sa rokovania českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie deklarácie ako jednostranný krok Slovenska posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.

Redakčná poznámka k zvrchovanosti na „náhodu“

Slová slovenskej hlavy štátu na americkom krku sú ďalším pokusom o manipuláciu nielen historických udalostí, ale aj dezinterpretáciu právnych nárokov a vôle slovenského národa po vlastnej štátnosti ako každého vyspelého národa. Slová prezidentky, že by bola „deklarácia o zvrchovanosti SR“ len „dôsledkom predchádzajúceho vývoja“ zhadzuje stáročné pokusy a snahy o naplnenie tohto kolektívneho sna národa. A nielen to, ale aj samotný text štátotvorného dokumentu o tom, že „tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo“.

Toto medzinárodné právo na suverenitu a zvrchovanosť, ukotvené najmä vo viacerých dokumentoch OSN, je totiž nespochybniteľné, je neprenosné a je nepremlčateľné! Je automatickým nárokom, lex naturale, o ktorom sa nediskutuje. Právo na suverenitu, štátnosť a zvrchovanosť sa uplatňuje a berie. A keď  nie, tak národy oň bojujú. Zhadzovanie vôle aj práva od najvyšších predstaviteľov štátu vyznieva tragikomicky, pretože bez slovenskej štátnosti by neboli ani ich funkcie.

-red1-