Premiér v diskusnej relácii RTVS uviedol, že nerozumie, prečo chce byť Žilinka štítom v rukách opozície. ten mu jasne odpovedal, že nebude robiť nadprácu v prospech politikov.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval na sociálnej sieti na vystúpenie premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) s relácii Sobotné dialógy (RTVS). Žilinka odkazuje, že nikdy nebude štítom brániacim záujmy politikov, ale bude sa riadiť zmocnením z Ústavy SR, teda dôsledne brániť práva fyzických a právnických osôb.
Nie som a nikdy nebudem štítom brániacim záujmy politikov, či už koaličných alebo opozičných. Som a vždy budem výlučne štítom chrániacim práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu, ako mi to ukladá Ústava SR
Maroš Žilinka
Premiér Heger v diskusnej relácii RTVS uviedol, že nerozumie, prečo chce byť Maroš Žilinka štítom v rukách opozície. Pripomenul, že jeho prvoradou úlohou je dohľad nad spravodlivosťou, číže premiér vylamoval otvorené dvere, pretože generálny prokurátor presne toto mieni robiť. Problém je v tom, že politik Heger má svoju stranícku a politicky skreslenú, subjektívne pokrivenú predstavu o „spravodlivosti“.
Tá má podľa opakovaných indícií, náznakov, ale aj postojov viacerých koaličných predstaviteľov smerovať na stíhanie osôb blízkych bývalej vláde alebo jej nominantov. Zámer je veľmi prehľadný – hodiť vinu a nálepku kriminálnikov na politických predstaviteľov súčasnej opozície voči vláde, ktorej šéfuje Heger.
Otázne preto je, kto v skutočnosti pôsobí ako štít pred spravodlivosťou, ktorá má byť slepá, a ako Žilinka zdôrazňuje, nemá strániť ani jednej, ani druhej strane, čo zjavne koaliční politici nechápu, keďže sa k moci dostali výkrikmi o „mafii“ , „zlodejoch“ a kriminálnikoch. Každý si spočíta, že musia dokázať svoje nepodložené tvrdenia za každú cenu. V tomto duchu chápeme aj angažovanie do témy a navážanie sa premiéra, aj ostatných koaličníkov do generálneho prokurátora.
Heger v relácii vyjadril pochybnosti o dohode o spolupráci v oblasti kyberbezpečnosti, ktorú dohodol v Ruskej federácii generálny prokurátor Maroš Žilinka so svojim náprotivkom Igorom Krasnovom.
Premiér opäť jednostranne tvrdil, že kybernetické hrozby prichádzajú aj zo strany Ruska. Šéfovi prokuratúry podľa vlastných slov prestáva rozumieť. Objektívna verejnosť však prestáva rozumieť vládnym politikom v ich zaslepenom a jednostranne negatívne vyhrotenom postoji k Rusku.
Heger si navyše myslí, že s krajinami, ktoré majú problém s rešpektovaním základných práv a slobôd, eskalujú vojenské napätie alebo narúšajú územnú celistvosť inej krajiny, by sme nemali oslavovať.
Keďže nespresnil názov štátu, mohli by sa domnievať, že premiér mohol mať na mysli aj Spojené štáty americké. Tu sú dôvody hypotézy:
Amnesty International (AI) vo výročnej správe za rok 2020 tu tvrdí, že žalostný stav v oblasti ľudských práv doma aj v zahraničí sa v roku 2020 v USA ďalej zhoršil.
Americké orgány činné v trestnom konaní podľa AI bežne používali nadmernú silu proti demonštrantom a obhajcom ľudských práv; vládne reakcie na pandémiu mali neprimeraný a diskriminačný dopad na mnohých ľudí na základe ich rasy, sociálno-ekonomickej situácie a iných charakteristík; Uväznení ľudia boli obzvlášť ohrození v dôsledku nehygienických podmienok vo väzniciach; polícia zabila strelnými zbraňami najmenej 1000 ľudí…
Práve o Spojených štátoch je známe, že nielen eskalujú vojenské napätie v rôznych kútoch sveta, ale aj vykonávajú vojenské útočné agresie. Spomeňme Vietnamskú vojnu, bombardovanie bývalej Juhoslávie, prvú a druhú vojnu v Iraku, vojenskú prítomnosť v Afganistane, vojnu v Sýrii, aj angažovanie sa v tzv. Africkej jari s rozvratom Líbye a susedných štátov.
Práve pod gesciou USA došlo k narušeniu územnej celistvosti štátu Srbsko a podpore k odtrhnutiu územia srbskej provincie Kosovo a jeho jednostrannému vyhláseniu za samostatný štát.
Takto sme zmätení a nevieme, koho presne premiér Heger mal na mysli, keď vyčítal generálnemu prokurátorovi jeho prácu.
Nakoniec militarizmus USA potvrdil samotný premiér schválením kontroverznej a medzinárodné napätie zvyšujúcej dohody s USA o využívaní dvoch slovenských vojenských letísk armádou Spojených štátov. Z jej dikcie je zrejmé, že nejde o ochranu územia Slovenskej republiky, ale o prípravu na cezhraničné geopolitické zasahovanie USA v Európe, najmä smerom na východ, teda na Ruskú federáciu.
Na margo kontroverznej „obrannej“ dohody s USA vyhlásil, že ide len o rámcovú zmluvu, že upravuje len všeobecné podmienky a až na ich základe sa bude rokovať o prípadných budúcich dohodách. Nepochybujeme, že v skrátenom legislatívnom konaní, lebo… (ruský) medveď.
-red1-
