Ilustračné foto: SKsprávy
Aj Slovensko je čoraz viac vťahované do zahranično-politických siločiar a záujmov. Aj preto sme pre čitateľov Sksprávy pripravili novú rubriku zo zahraničnopolitickej oblasti, ktorú bude analyzovať a komentovať zahranično-politický expert na diplomaciu Marián Ďuriš.
SKSPRÁVY: Slovensko má historicky negatívnu skúsenosť s fixovaním sa na jednu svetovú stranu, veľmoc či sústavu štátov. Ako môže ovplyvniť budúcnosť Slovenska a najmä jeho štátnosti, suverenity a bezpečnosti horlivé zaangažovanie sa do ťaženia proti Rusku? V prepočte na obyvateľa a HDP ekonomiky patríme medzi tie najmilitantnejšie krajiny NATO.
Marián ĎURIŠ: Táto „militantnosť“ súvisí s nastavením súčasnej nedôveryhodnej vlády, ktorá nepracuje pre Slovensko. Žiadna normálna vláda sa dobrovoľne nevzdáva ochrany vzdušného priestoru, hospodárskeho ťahu, energetickej bezpečnosti, domáceho priemyslu, malých a stredných podnikov a prosperity občanov.
Slovenky a Slováci sa nechcú zapájať do konfliktu mocností, nepodporujú posielanie zbraní a nechcú vojnu. Chcú mier.
Podľa tohto rámca by vláda SR mala pracovať a ak toho nie je schopná, je vhodné tieto subjekty v blízkych voľbách vymeniť.
Maďarsko naopak robí vyváženejšiu geopolitiku a takpovediac stojí viac na strane Ruska. Ak by Rusko predsa len konflikt vyhralo, čo to môže znamenať pre slovenskú suverenitu?
Maďarsko je geograficky blízky štát s vyváženou zahraničnou politikou, preto ide o výrazný príklad. Krajín s neutrálnym postojom ku konfliktu je však veľa a môžeme spomenúť Indiu. Snažia sa robiť rozhodnutia, ktoré sú najvýhodnejšie bez zbytočných ideologických sloganov a držia dobré vzťahy bez ohľadu na to ako skončí zápas mocností. Chránia v prvom rade seba. Berú najlacnejšiu ponuku, tým pádom chránia občana pred vysokými cenami, domáce firmy pred krachom a hospodárstvo od negatívnych scenárov. Slovensko by takisto malo robiť tie najlepšie možné, ale hlavne vlastné a suverénne rozhodnutia.
Po páde železnej opony sa paradoxne konflikty živili v Európe len medzi slovanskými národmi – vojna v bývalej Juhoslávii, konflikt Kosovo-Srbsko a teraz Ukrajina-Rusko, pričom z konfliktov ťažili najmä Anglosasi na čele s USA. Myslíte si, že slovanská spolupatričnosť je už mŕtva, alebo má ešte nádej na vzkriesenie?
Konflikty medzi národmi, či už majú autentické dôvody alebo iniciované/podporené z externého prostredia, zanechávajú vo vzťahoch vždy hlboké rany. A vždy je ľahšie niečo zničiť ako opäť vybudovať. Aj to je dôvod prečo je zachovanie mieru, diplomacia, dodržiavanie mierových dohôd a ochrana pred cudzími vplyvmi tak dôležitá. V tom prípade bude mať šancu spolupatričnosť medzi slovanskými národmi, ako aj dobré a vyvážené vzťahy s každým kto má záujem komunikovať ako rovný s rovným.
Slovensko je podľa hodnotenia Kremľa spolu s Poľskom a Českom medzi horúcimi kandidátmi na odvetu za militarizmus, posielanie a transport zbraní a podporu Ukrajiny. Čo to znamená pre nás, ak by sa vojna aj podľa slov manželky p. Zelenského „internacionalizovala“, čiže rozšírila by sa logicky smerom na západ od Kyjeva?
Tomuto je potrebné zabrániť. Aj z tohto dôvodu je dôležité čím skôr vymeniť garnitúru „atlantických jastrabov“. Ale spomeňme na jednu vec. Všimli sme si, že vláda bola v parlamente odvolaná? Pretože dnes sa hovorí o posielaní tankov, húfnic atď.
Všimli sme si, že odvolaná vláda nemôže prijímať žiadne zásadné rozhodnutia a už tobôž nie zase Ukrajine dávať slovenský majetok, ktorý spravujú Ozbrojené sily SR?
Žeby tu existuje „palácové požehnanie“ pre kroky odvolaných ministrov? Možno niektoré osoby v čele štátu robia viac ako len fotky na koberci a ťahajú nás do nešťastia rýchlejšie ako si mnohí myslia.
Aký vývoj očakávate v alternatívnom združení BRICS po zmene hlavy štátu Brazílie?
Zhodou okolností, novozvolený prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa stal prvým lídrom BRICS, ktorý verejne odsúdil ruskú vojenskú operáciu. Dokonca prirovnal ruskú prítomnosť na Ukrajine k americkej „hybridnej vojne“ vo Venezuele. Isteže nový prezident Brazílie má právo vyjadriť svoj osobný názor.
Porovnanie však „kríva na obe nohy“, ak porovnáme ukrajinské dianie 2014-2022 a venezuelské zásoby ropy. Brazília je po voľbách v špecifickej pozícii, ale celkovo, štáty BRICS zohrávajú ústrednú úlohu v systémovom prechode k multipolarite, ktorý zahŕňa kľúčovú geoekonomickú a finančnú zložku. Spolu s ďalšími hospodárskymi iniciatívami, ktoré sa formujú v eurázijskom priestore a v južnej hemisfére, majú veľký potenciál a v prípade racionálnej vlády by z nich mohla ťažiť aj Slovenská republika.
Ďakujeme za rozhovor Mariánovi Ďurišovi, zahraničnopolitickému expertovi a analytikovi na medzinárodné dianie.
-red2-
