RTVS otvára overtonovo okno: propagácia kultúry smrti – eutanázie

Aktivistka Pochodu za život Martina Bednáriková podala Rade RTVS podnet za možné porušenie zákona Rádiom Slovensko.  Za reportáž SRo 1 Štúdio svet o eutanázii v Španielsku. Podľa autorky podnetu relácia „jednostranne podporovala eutanáziu a jej legalizáciu“. Okrem sťažnosti na radu prolife aktivisti zaslali listy aj generálnemu riaditeľovi verejnoprávneho RTVS a tiež riaditeľovi Sekcie programových služieb rozhlasu.

Už samotné uvedenie relácie malo byť manipulatívne: „Ako eutanáziu vnímajú nevyliečiteľne chorí ľudia, pri ktorých by bola asistovaná samovražda vykúpením, povie Kristína Chrenková.“ Bednáriková upozorňuje, že jednoznačne ide o podsúvanie extrémneho názoru, že eutanázia je „vykúpením“. V Slovenskej republike by sa takéto konanie považovalo za vraždu, alebo úkladnú vraždu, nie vykúpenie, dodala.

Nasleduje opis prípadu Ramóna Sampedra s jeho sprostredkovaným pozitívnym vzťahom k eutanázii, a jeho priateľky, ktorá ho zabila a tiež má pozitívny vzťah k eutanázii. Bizarná je propagácia úkonu asistovanej vraždy, ktorý priateľka Španiela odôvodnila „láskou“.

Jednostranná propagácia eutanázie

Prolife aktivisti, ktorí obhajujú právo na život od počatia až po prirodzenú smrť kritizujú emotívne podaný príbeh s  manipulatívnym spôsobom vzbudzujúcim pozitívny vzťah k eutanázii. Keďže zákon hovorí o vyváženosti, ako argument uviedli absenciu opačného názoru k tomuto prípadu.

Ani k ďalším dvom prípadom, vrátane opisu Anchela Ernandesa, ktorý pomáhal s usmrtením svojej chorej manželky, rádio neodvysielalo iný, vyvažujúci názor.

Autorom podnetu prekáža, že v celej relácii média verejnej služby nedostal priestor žiaden chorý človek, ktorý by eutanáziu odmietal. Nepochybne sú aj takí, najmä medzi veriacimi ľuďmi.

Až na záver reportáže dostáva krátky, asi 20-sekundový priestor z takmer 6-minútovej reportáže aj hovorkyňa organizácie kresťanských právnikov. Rozhlas pravdepodobne pochybil ideologickou angažovanosťou a hdnotovým súdom, keď respondentku uviedol  ako „krajne pravicovú asociáciu kresťanských právnikov a právničiek“.

Týmto škatuľkovaním organizácie ako údajne extrémisticko-krajne pravicovej podľa autorov podnetu redaktorka RTVS podkopala dôveryhodnosť jej vyjadrení.

Ak táto organizácia nie je krajne pravicová (čo predpokladám), takýto hodnotiaci súd nemal byť odvysielaný. Ak táto organizácia krajne pravicová je, mal byť poskytnutý priestor inej organizácii, ktorá nie je vnímaná ako krajne pravicová. Výber organizácie (resp. jej hodnotenie) je z tohto hľadiska manipulatívny, konštatuje autorka podnetu. Navyše priestor opačná strana dostala len na hodnotenie zákona, ale nie na samotnú podstatu – tému eutanázie.

Život je dar a eutanázia zlyhaním

„Polovica pacientov, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť, ju nedostáva. Vláda im ponúka smrť,“ bola odozva jedného zo sloganov zo španielskeho kresťanského prostredia na schválenia zákona o eutanázii v roku 2020.

Odporcovia eutanázie pred parlamentom v Madride 17. decembra 2020. Foto: TASR/AP Photo: Manu Fernandez

Španielska biskupská konferencia sa vyjadrila taktiež jasne, že „život je dar a eutanázia zlyhaním“. Vo svojom stanovisku sa odvolala na list Samaritanus bonus z dielne vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, ktorý sa týka starostlivosti o zomierajúcich ľudí. Španielski biskupi upozornili, že skúsenosť krajín, ktoré eutanáziu legalizovali, naznačuje isté podnecovanie k smrti pre najslabších, či už z dôvodu nemožnosti prístupu k paliatívnej starostlivosti, alebo zaťažovania rodiny.

Liberáli odôvodňujú eutanáziou ako „právo na smrť“

Na ilustráciu uvádzame dve situáciu z Beneluxu, kde už asistované dobrovoľné zabitie vykonávajú. V januári 2020 belgický súd v piatok zbavil troch lekárov obvinení zo zabitia v prípade eutanázie 38-ročnej pacientky Tine Nysovej. Prípad bol považovaný za test tamojších zákonov o eutanázii. Pacientka, ktorá trpela psychickými problémami, zomrela v roku 2010. Jej rodina však dala prípad na súd. Argumentovala, že k eutanázii nikdy nemalo dôjsť, keďže stav pacientky nebol beznádejný a liečba bola stále možná. Nysová bojovala roky s psychickými problémami a niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu.

Belgicko je jednou z mála krajín, ktoré umožňujú lekárom ukončiť život pacientov na ich vlastnú žiadosť a tiež jednou z dvoch, ktoré to umožňujú aj v prípade ľudí s psychickými chorobami. Z približne 2 000 eutanázií za rok však povolia v Belgicku jej vykonanie z psychických dôvodov len vo veľmi málo prípadoch.

V Holandsku doktor a sestra smrť priamo do domu

Právnou úpravou, ktorá prelomila v Európe trestnosť eutanázie, bola holandská úprava z roku 1976. Hoci je v Holandsku eutanázia legálna, mnoho lekárov ju odmieta vykonávať. V roku 2012 zriadili špeciálne lekárske tímy na asistovaný dobrovoľný odchod zo sveta. Úkon vykonajú priamo v dome pacienta.

Mobilný tím, zložený z lekára a zdravotnej sestry, môže o smrť požiadať samotný pacient alebo jeho rodinní príslušníci. Predtým však budú musieť odborníci na eutanáziu posúdiť zdravotný stav umierajúceho. Podľa zákona takto môžu pomôcť len nevyliečiteľne chorým, ľuďom, čo majú silné bolesti a nemajú žiadnu nádej na vyliečenie.

-RED1-