Ilustračné foto: K Gottwald a komunistický puč v roku 1948. Zdroj: internet
„Musíš byť pripravený na to najhoršie, ale veriť máš v to najlepšie“, uvádza svoj najnovší status k aktuálnej situácii rozpadajúcej sa vládnej koalície bývalý vyšetrovateľ Jozef Šátek na sociálnej sieti.
Podľa slovenských politikov či novinárov sa mu zdá, že takmer vôbec nikto si na Slovensku neuvedomuje akútne a faktické ohrozenie demokratických a parlamentných základov našej republiky.
Pomôžme si históriou
V Nemecku po 1. svetovej vojne vznikla tzv. Weimarská republika, výbuch slobody, ústavou chránených ľudských slobôd a práv, slobodných volieb, pričom v roku 1933 Franz von Papen priviedol do vlády Hitlera a jeho stranu v presvedčení, že ho bez problémov „zvládne“.
Nakoniec ani nie po dvoch mesiacoch „súhlasil“ so „zmocňovacím zákonom“, ktorým všetka výkonná a zákonodárna moc prešla na vodcu Hitlera a začala vláda nacistického teroru.
Vie mi niekto povedať, akú máme v súčasnej politickej situácii, najmä ak z vládnej koalície odídu zástupcovia SaS záruky v ďalšom fungovaní demokratického a právneho štátu, všetkých štátnych inštitúcií, v dodržiavaní a nemennosti základných inštitútov platnej ústavy a či nebudú prijaté zmeny v zákonoch, napr. upravujúcich volebné právo?
Môžeme sa skutočne spoľahnúť nato, že budú fungovať kontrolné mechanizmy zo strany prezidentky či Ústavného súdu alebo či tieto základné atribúty práva a ústavnosti nebudú legislatívne zmenené alebo novou štátnou mocou dokonca ignorované?
Kde a v čom, či v akej osobe, máme záruku, že tieto prostriedky nebudú použité a že niektoré vládne strany sa nespoja s fašizoidnými a existenčne ohrozenými opozičnými politickými stranami a účelovo s cieľom odvrátiť nevyhnutný politický prepad zmenia politické (napr. volebné) demokratické pravidlá hry?
Veď máme v politike osoby, ktoré neváhajú pre svoje úzkoprsé osobné či stranícke záujmy urobiť dohody aj s diablom, aby sa v mocenskej pozícii udržali.
Prípadný odchod SaS z vládnej koalície je práve tým časom a tou príležitosťou, ktorá takúto zmenu politickej orientácie určite vytvorí. Podobnosť s februárom 1948 nie je náhodná.
Konečne sa začnime pozerať na politický stav a jeho možný budúci vývoj realisticky a dajme si klapky z očí. Veľká politická zodpovednosť práve teraz leží na pleciach predsedu vlády Hegera, prezidentky Čaputovej, predsedu najpočetnejšej vládnej strany OĹaNO a predsedovi SaS.
Som presvedčený, že teraz sa vôbec nehrá len o odchod strany SaS z vládnej koalície, ale v stávke je ďaleko viac, končí svoju analýzu Jozef Šátek.
