Nedeľná diskusná relácia V politike na TA3 by sa mohla zhrnúť v skratke ako súboj dvoch „S“ – servilnosti a suverenity. Alebo memorovania cudzích bezpečnostných a geopolitických floskúl vs. kladenie dôrazu na objektívne, racionálne a mierové riešenie.
V prenesení na témy k problémom k ukrajinským problémom Ukrajiny: traja politici a moderátor proti Rusku alebo štyria tankisti v relácii za bezpodmienečné spojenectvo s USA a NATO.
Preto väčšinu relácie so štyrmi hosťami M.Uhrík (Republika), M.Majreský (KDH), A.Forró (Aliancia) a T.Drucker (Dobrá voľba-umiernení) a moderátorom R.Ilievom bola v pozícii štyria na jedného. V prípade troch mimoparlamentých politikov je to pochopiteľný postoj kto z koho.
V prípade moderátora, ktorý neustále skákal do reči Milanovi Uhríkovi (Republika) je to vážny problém, keďže prevádzkovateľ licencie pre televíziu TA3 musí plniť ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii (308/2000 Z.z.).
Moderátor mal neprehliadnuteľný problém zabezpečiť všestrannosť informácií s názorovou pluralitou a najmä zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť nielen neustálym skákaním do reči Uhríkovi, ale aj kladením uzavretých otázok typu „je hnutie Republika extrémistickou stranou“?
V reakcií a postojov môžeme urobiť nasledovné závery.
KDH kráča s starých šľapajach svojich predchodcov v slepo americkom aliančnom postoji v pozore. Milan Majerský len memoroval mainstreamové tézy, v podstate ani ničím nezaujal, ani neprekvapil – šedý priemer bez osobnosti a vlastného názoru. Keby bolo KDH v parlamente, tak by za zmluvu DCA zahlasovalo, povedal. Podobne ako v minulosti, keď v roku 2003 poslanci odhlasovali vstup do NATO a nedali možnosť vyjadriť sa ľuďom v referende, hoci prebiehal zber podpisov pod petíciu za vypísanie referenda o vstupe do NATO.
Práve na túto skutočnosť upozorňoval Milan Uhrík, podľa ktorého by dočasní politici nemali rozhodovať o otázkach presahujúcich ich mandát a o kontroverznej zmluve s Američanmi a aj o prítomnosti cudzích vojsk na území Slovenska by mali rozhodovať zásadne len občania v referende.
V prípade vojenskej zmluvy s USA sa Majerský zmohol len na odvolanie sa na formalistickú a dvojzmyselne koncipovanú interpretačnú doložku USA o rešpektovaní suverenity. Proamerický postoj aj k téme ukrajinskej krízy zabil floskulou, že Slovensko patrí do štruktúr NATO.
Rovnako bezprizorne pôsobil aj Tomáš Druker (Dobá voľba-umiernení), ktorý vinu za tému v národe o možnom vojnovom konflikte na Ukrajine a proti DCA zmluve hodil na „extrémistov a bláznov“. Podobne ako KDH, aj Drucker opakovane memoroval tézu, že „patríme do štruktúr NATO“ a že v prípade verejnosťou odmietanej DCA zmluvy ide vraj o „nafúknutú tému“. Podľa jeho slov NATO neznamená len obranu, ale aj „investície“.
Drucker pôsobil ako najslabší argumentačný článok, jediný naratív bol vzbudiť strach zo šírenia ruského vplyvu priamo na Slovensko. Do relácie prišiel zjavne v naštudovanej role vyhraniť sa voči Uhríkovi.
Vraj na Slovensku si nežijeme dobre, lebo sme schopní a dobrí – uviedol – ale len preto, že „sme sa zaradili do štruktúr“. Opieral sa o „rozhodnutie, ktoré sme urobili“, hoci v skutočnosti vstup do NATO neurobilo 5,5 milióna Slovákov, ale len poslanci NR SR, a to v čase prebiehajúcej petičnej akcie na vypísanie referenda. Drucker priamo spochybnil inštitút referenda zhadzovaním tohto najdemokratickejšieho inštitútu okrajovými témami.
Drucker odmietol návrat do sfér vplyvu, pričom ale spomenul iba Rusko, zamlčal existujúcu sféru vplyvu USA na Slovenskú, ale aj európsku politiku, čoho dôkazom je aj podpisovanie DCA zmluvy a neustále rozširovanie NATO s približovaním sa vojsk USA bezprostredne až k ruským hraniciam.
Hoci nik v relácii na to nepoukázal, Krisztián Forró (Aliancia) cítil potrebu vysvetľovať, že ukrajinsko-ruský spor by sme nemali porovnávať so slovensko-maďarskými trenicami. Aj on obhajoval zmluvu DCA s USA a tiež by bol za prítomnosť cudzích vojakov na území SR, “keďže sme členmi NATO”, o čo sa v minulosti pričinili výrazne aj maďarské etnické strany, zdôraznil.
Slovensko by sa nemalo dať vtiahnuť do americkej politiky
Milan Uhrík v relácii elegantne minimálne trikrát uzemnil pohotovou, trefnou reakciou nadmieru a viditeľne zaangažovaného moderátora. Argumentoval, že ak si Rusko zhromaždí svoju armádu na svojom území, tak je to provokácia. Ak Spojené štáty vyšlú do osem tisíc kilometrov vzdialenej Európy tisíce amerických vojakov, tak je to “mierová misia“.
Odmietol protiruské strašenie a šírenie propagandy. Spýtal sa, načo je dobré angažovať sa v horúcom konflikte a štylizovať sa proti Rusku, na rozdiel od Maďarska, ktoré s Ruskom v tomto čase rokuje a uzatvára výhodné ekonomické zmluvy?
Zapájame sa do konfliktu vníma Uhrík ako demonštráciu jednostranného hádzania viny len na Rusko s tým, že týmto postojom ho vnímame ako hrozbu.
Predseda hnutia Republika jednoznačne odkázal, že Slovensko by sa nemalo nechať vtiahnuť do americkej agresívnej politiky. Podľa Uhríka je ideálnym dlhodobým zámerom získať pre Slovensko v strede Európy štatút neutrality a byť mediátorom sporov, namiesto aktívnym horlivým účastníkom konfliktov.
-red1-
Redakčný oznam: Darovali by ste nám na chod portálu 2% z vašich daní ?
Vážení čitatelia SKspráv. Ako ste si všimli, pri čítaní článkov na portály SKsprávy vás neobťažujú vtieravé reklamy, ani výzvy na spoplatnenie obsahu. Aby sme vám mohli naďalej prinášať kvalitný obsah a nerušené čítanie, prosíme o podporu našej nezávislosti cez venovanie 2% z vašich daní. Vydavateľom SKsprávy je občianske združenie INŠTITÚT NÁRODNEJ POLITIKY
Identifikačné údaje potrebné na venovanie 2% z dane:
Inštitút národnej politiky, Strelkova 1, 831 06 Bratislava. IČO: 424 468 13
Číslo účtu – Slovenská sporiteľňa: SK91 0900 0000 0051 0890 4266 / GIBASKBX
