PRIESKUM: Ako je to s ľavicovo-liberálnymi hodnotami Európanov?
Francúzsky inštitút pre verejnú mienku (IFOP) vykonal koncom novembra v piatich európskych krajinách prieskum pre Sputnik, ktorého cieľom bolo zistiť, ako sa ich občania stavajú k ľavicovo-liberálnym hodnotám.
Prieskum, ktorý bol vykonaný prostredníctvom vyplneného online dotazníka, obsahoval nasledujúce otázky:
- Podporujete šírenie tzv. cancel culture (kultúra zrušenia), čo je fenomén, ktorý vznikol v USA a znamená vylúčenie osoby, skupiny alebo organizácie z verejnej sféry kvôli komentárom alebo správaniu, ktoré sú vnímané ako problematické, alebo urážlivé?
- V súčasnej dobe sa v amerických médiách stále častejšie hovorí o „kritickej rasovej teórii“, ktorá vychádza z myšlienky, že rasizmus nie je len produktom osobných predsudkov, ale je zakotvený v právnych a politických spoločenských normách, ktoré treba zmeniť. Niektorí sa domnievajú, že táto teória môže zlepšiť demokraciu, iní sú presvedčení, že vedie k tomu, že sa s ľuďmi na základe ich „rasy“ zaobchádza rôzne, a preto nie je demokratická. Ktoré tvrdenia je vám bližšie?
- V septembri 2021 odvolací súd rozhodol, že deti mladšie ako 16 rokov majú právo dať informovaný súhlas s liečením, ktoré odďaľuje pohlavné dospievanie. Tento typ liečby sa používa pri zmene pohlavia. Vy osobne toto rozhodnutie podporujete, alebo ste proti?
- Podporujete, alebo ste proti tomu, aby do školských osnov boli okrem iného zaradené informácie o homosexuálnych pároch?
- Podporujete, alebo ste proti zaradeniu informácií o zmene pohlavia do školských osnov?
Nižšie uvádzame závery, ku ktorým analytici IFOP na základe prieskumu dospeli:
- Všeobecne vo všetkých krajinách dominujú tí, ktorí majú negatívny postoj ku kultúre zrušenia. Medzi rôznymi komunitnými skupinami však existujú veľké rozdiely v názoroch (pozri súbor krajín).
Približne rovnaký počet respondentov v USA (50 %), Británii (49 %) a Nemecku (59 %) má negatívny postoj ku kultúre zrušenia.
Vo Francúzsku je situácia iná – počet odporcov je výrazne nižší (38 %), ale počet nerozhodnutých je tiež vyšší.
- Všeobecne platí, že vo všetkých krajinách je prijatie kritickej rasovej teórie na pomerne nízkej úrovni – od 16 % vo Francúzsku po necelú štvrtinu v Nemecku (24 %), ale ak sa pozriete podrobnejšie na jednotlivé krajiny, uvidíte, že existujú veľké rozdiely v názoroch (pozri súbory pre jednotlivé krajiny).
- Celkovo je vo všetkých krajinách podiel tých, ktorí sa k takému súdnemu rozhodnutiu stavajú negatívne, vyšší ako podiel tých, ktorí rozhodnutie podporujú.
Počet tých, ktorí podporujú súdne rozhodnutie, je najvyšší v Spojených štátoch – viac ako tretina (36 %) a Nemecku (34 %), vo všetkých krajinách je proti takému rozhodnutiu asi polovica respondentov. Vo Francúzsku je vyššie percento nerozhodnutých.
- Vo všeobecnosti platí, že vo všetkých krajinách okrem USA je počet stúpencov zaradenia takého obsahu do školských osnov vyšší ako počet odporcov.
V USA je najväčší počet odporcov takého vzdelávania v škole a všeobecne sa názory rozdelili – 42 % oproti 43 %.
Najvyššia podpora je v Nemecku – 64 % a počet odporcov najnižší – 27 %. V Nemecku je tiež najnižšie percento nerozhodnutých (9 %).
- 5. Iba v Nemecku je počet tých, ktorí podporujú začlenenie týchto informácií do školských osnov, vyšší (53 %) ako počet tých, ktorí sú proti (37 %).
Vo Francúzsku sú názory rozdelené rovnomerne – 41 % a 42 %.
V Británii a Spojených štátoch prevažuje počet odporcov – 44 % oproti 39 % v Británii a 48 % oproti 40 % v USA.
Prieskum bol vykonaný v piatich európskych krajinách, pričom každá z nich reprezentovala populáciu staršiu ako 18 rokov. Prieskumu sa zúčastnilo celkom 4010 respondentov:
∙ Francúzsko: 1 010 respondentov
∙ Veľká Británia: 996 respondentov
∙ Nemecko: 1 003 respondentov
∙ USA: 1 001 respondentov
Vzorka predstavuje obyvateľa podľa pohlavia, veku, geografie. Maximálna odchýlka vzorky pre údaje za krajinu ako celok je +/- 3,1 % s hladinou spoľahlivosti 95 %.
-red3-
