KonfrontáciaSVET

Ukrajina začína sťahovanie svojich mierových síl z Kosova v čase nového napätia. Vťahuje sa Rusko do nového konfliktu na Balkáne?

Ilustračné foto: Pixabay/SKsprávy

Ukrajina začne sťahovanie svojich síl z mierovej misie pod vedením NATO v Kosove, informoval v stredu spravodajský portál RBK-Ukrajina s odvolaním sa na zdroje z ukrajinského vojenského velenia. TASR správu prevzala od tlačovej agentúry Reuters.

Ukrajina má v súčasnosti v Kosove kontingent 40 vojakov ako súčasť misie Kosovo Force (KFOR) pod vedením NATO.

Návrat (ukrajinského) národného kontingentu bude znamenať dočasné ukončenie jeho účasti v misii KFOR,” citoval RBK-Ukrajina vyjadrenie velenia ukrajinskej armády.

Stiahnutie ukrajinských jednotiek z Kosova je v súlade so Zelenského dekrétom zo 7. marca, ktorým nariadil misii vrátiť sa späť domov po ruskej invázii z 24. februára.

Mierová misia NATO bola do Kosova vyslaná v roku 1999 po tom, ako 78-dňová bombardovacia kampaň Aliancie (pozn.: USA a NATO bez mandátu BR OSN) zastavila vzájomné boje medzi separatistickou „Kosovskou oslobodzovacou armádou –  UČK) a prinútila srbské jednotky ukončiť zásahy proti tamojším etnickým Albáncom. Bývalá južná a historická provincia Srbska sa potom pod patronátom Spojených štátov vydala na „cestu nezávislosti“.

Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, pričom ho uznalo viac ako 100 krajín vrátane Ukrajiny. Mnohé vplyvné štáty však toto separatistické druhé Albánsko, vrátane Slovenskej republiky, Rumunska, Cypru, Španielska, Grécka (päť členských štátov Európskej únie), Ruska, Indie, Brazílie alebo Číny. Okrem toho 15 štátov, ktoré Kosovo pôvodne uznali, svoje imprimatur stiahli späť.

Vláda v Belehrade, ktorá nezávislosť Kosova odmieta, na pôde OSN už trikrát odsúdila ruskú inváziu a uznáva Ukrajinu ako celok. Srbsko, ktoré je takmer úplne závislé od ruského plynu, sa však tiež odmieta pripojiť k sankciám proti Moskve.

Porovnanie Kosova a Donbasu

Za zmienku stojí porovnanie kauzy Kosovo a kauzy Donbas, vrátane rozdielnej terminológie.

Kým Kosovo (srbská južná provincia obývaná prevažne etnickými Albáncami ) sa po „humanitárnom bombardovaní“ – vojenskom zásahu USA a NATO –  v Srbsku vydalo na cestu „nezávislosti“, Donbas (ukrajinská východná provincia obývaná prevažne ruským obyvateľstvom) sa po „špeciálnej operácii“ ruskej armády vydal na cestu „separatizmu“.

Keďže sa Spojené štáty angažovali aj v prípade Kosova, aj Donbasu, súc v opačnom smere pôsobenia, rozhodnutie stiahnuť zo srbskej provincie ukrajinský kontingent mierových síl práve v čase, keď tam vypuklo napätie medzi Prištinou a Belehradom, vyvolané zmenou pravidiel na hraniciach medzi Kosovom a Srbskom rozhodnutím kosovských úradov, je jasným signálom otvorenia druhého diplomatického frontu na Balkáne, keďže Rusko je tradičným ochrancom Srbska a kosovských Srbov.

Tieto vzťahy medzi Moskvou a Belehradom sú aj ekonomické. Srbsko dostáva od Ruskej federácie najlacnejší plyn, ktorý je dôležitou súčasťou srbskej ekonomiky. Kremeľ okamžite vyzval kosovské vedenie, aj európske inštitúcie na dodržiavanie práv kosovských Srbov.

Situácia v Kosove sa vyostrila v nedeľu, keď v srbských komunitách v regióne začali blokovať cesty a stavať barikády na protest proti rozhodnutiu kosovských úradov. Albánske vedenie v Kosove na mesiac pozastavilo svoje kontroverzné rozhodnutie

Prepojenie Kosova na Albánsko tiež dokazuje žiadosť adresovaná Albánskom Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, ktorou žiada zrušenie rezolúciu z roku 2011, v ktorej sa žiada vytvorenie misie Európskej únie v Kosove s cieľom vyšetriť “vojnové zločiny a obchodovanie s orgánmi”.

Pripomeňme, že pred Európskym tribunálom stojí aj bývalý veliteľ UČK, premiér a prezident Kosova, Hashim Thaçi.

Zdá sa, že EÚ a USA sa rozhodli vyslať nielen cez Kosovo, ale aj cez stiahnutie ukrajinských mierových síl Rusku nový signál z Balkánu.

Či sa tento balkánsky sud s pušným prachom rozhorí a prinúti Rusko angažovať sa s obvinením zo zasahovania, ukáže najbližší vývoj udalostí.

-red2-

 

obr.: krajiny sveta, ktoré uznali tzv. Kosovo – zelená farba. Štáty, ktoré ho neuznali – šedá farba. Krajiny, ktoré ho najskôr uznali a potom stiahli rozhodnutie – červená farba. Zdroj: wikipedia

Zroj
teraz

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button