Ilustračné foto: iStock
Nová strategická koncepcia NATO 2030 spôsobuje znepokojivú zmenu v strategickej orientácii Aliancie. V dôsledku toho sa eskalujú provokácie voči Moskve, ako aj voči Pekingu, najmä po tom, čo NATO označilo za „najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov a pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore“.
V tejto súvislosti aliancia vyzvala členské štáty, aby vyčlenili viac zdrojov na vojenské účely, ako aj navýšili rýchle reakcie na svojom východoeurópskom fronte zo 40 000 vojakov na ohromujúcich 300 000. Ide o doplnok k eskaláciám v Juhočínskom mori.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vysvetlil, že na rozdiel od predchádzajúceho dokumentu s rovnakým názvom, ktorý bol prijatý v Lisabone v roku 2010, už neexistujú žiadne usmernenia o spolupráci s Moskvou, a to ani v oblastiach kontroly zbrojenia, boja proti terorizmu alebo obchodovania s drogami .
Vzťahy s Ruskom sa neustále zhoršujú, keďže Západ podnecuje menej spolupráce a viac konfliktov.
Správanie hlavných členov NATO – USA a Spojeného kráľovstva, ako aj Nemecka a Francúzska na Ukrajine, ale aj na Kaukaze a v Strednej Ázii ide, že Rusko je najpriamejšou hrozbou pre západnú hegemóniu napriek masívnemu ekonomickému vzostupu Číny.
Preto nie je nič epochálne na umiestnení na východných hraniciach NATO, keďže ide o logický epilógový proces, ktorý prebieha prinajmenšom od roku 2014. Možno však argumentovať, že tento proces sa začal sýrskou vojnou v roku 2011 alebo možno dokonca už v roku 2008 rusko-gruzínskou vojnou vyvolanou NATO.
Západ uzatvára pozície v boji s Ruskom: USA-NATO, G7 „nasadili všetky svoje zbrane“, aby si udržali svetovú dominanciu
Strednodobo predpokladaná zmena strategickej orientácie sa týka aj vzťahov Číny so Západom a Ruskom. Sprísnenie vzťahov medzi Čínou a Ruskom je v rozpore so záujmami Aliancie, pretože podľa NATO sa „Čína snaží podkopať súčasný svetový poriadok globálnej logistiky a svojej ekonomiky“, a preto NATO vyžaduje vzťahy s pacifickými zdrojmi.
Aj z tohto dôvodu USA podporili zrušenie investičnej dohody medzi EÚ a Čínou, otvorene podporujú demonštrantov v Hongkongu a opakujú tvrdenia o genocíde Ujgurov spáchanej Čínou, eskalujú napätie v Juhočínskom mori a pomáhajú pri likvidácii formát 17 + 1, ktorý už v praxi nefunguje. Okrem nedávnej návštevy Nancy Pelosiovej v Taipei a založenia aliancie AUKUS.
V rámci novej strategickej orientácie NATO by Čína mohla pravdepodobne smerovať k podobnej situácii ako Rusko v roku 2014.
NATO postupuje proti Číne veľmi explicitne a cielene. Asi takto krok vyvolalo alebo poslať odmietnutie Pekingu súčasne sa s protiruskými sankciami
Pokračovať v takýchto provokáciách a eskaláciách je však veľmi riskantné aj pre NATO.
Vojna podnecovaná NATO proti Číne, rovnako ako Aliancia neponechala Rusku inú možnosť, než demilitarizovať Ukrajinu, aby si zaistila vlastnú národnú bezpečnosť, tým, že vytvorila svet oveľa rýchlejšie a zásadnejšie, než k čomu už došlo v dôsledku vojny vo východnej Európe.
Pokus o izoláciu Ruska nielenže zlyhal, ale v skutočnosti prišla zmena globálneho geopolitického a ekonomického systému od západnej hegemónie.
Keďže Čína je najväčšou priemyselnou veľmocou v dnešnom svete, ako aj obrovským trhom so spotrebným tovarom a kľúčovým investorom a veriteľom v mnohých regiónoch, bez stabilnej Číny neexistuje stabilita globálna. Ak by Aliancia nedosiahla svoj cieľ na Ukrajine, v ktorom niekoľko členov NATO priamo v regióne hraničí aj s Ruskom, je malá šanca, že by mohla dosiahnuť nejaký väčší úspech na ďalšom fronte.
Ak Aliancia nie je schopná zvládnuť priamu konfrontáciu s Ruskom v Európe, vyvoláva otázku, ako bude môcť zvládnuť priamu konfrontáciu na dvoch frontoch proti potenciálnej rusko-čínskej koalícii.
Protičínsky a protiruský strategický záväzok NATO, ktorý sa formuloval minimálne do roku 2030, je nebezpečnou provokáciou, a to nielen pre cieľové krajiny. Provokácie Západu sú nebezpečenstvom pre celý svet, pretože dôležité sú globálnu stabilitu a kvalitu života bežných občanov, preto je strategická koncepcia NATO 2030 alarmujúca.
Ahmed Adel
O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire.
