Bratislava získala výsady slobodného kráľovského mesta pred 730 rokmi. Nebola však prvá

Medzi ďalšie dôležité výsady z celkove dvadsiatich dvoch, patrilo napríklad právo slobodnej voľby richtára, ktorý mal spolu s dvanástimi prísažnými vykonávať súdnu právomoc.

Prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré získalo výsady slobodného kráľovského mesta bola v roku 1238 Trnava. O viac ako polstoročie neskôr sa tejto výsady dostalo aj Bratislave, čo bolo v porovnaní s inými slovenskými sídlami pomerne neskoro.

Výsady slobodného kráľovského mesta, ktoré prešporským mešťanom udelil uhorský kráľ Ondrej III. patria medzi najdôležitejšie písomné dokumenty späté s históriou Bratislavy, pričom ide o prvý známy mestský dokument. Vo štvrtok 2. decembra uplynie od udelenia výsad 730 rokov.

Rozsiahlymi mestskými privilégiami, ktoré udelil uhorský kráľ Ondrej III. Bratislave 2. decembra 1291 potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest. Príčinou, prečo boli výsady vydané aj na uhorské pomery tak neskoro – väčšina miest získala privilégiá v rozmedzí od 40. do 70. rokov 13. storočia – bolo silné postavenie župana, ktorý nemal záujem o premenu podhradia na mesto po právnej stránke.

Privilégium kráľa Ondreja III. teda dovŕšilo a potvrdilo samostatné mestské orgány nezávislé od kráľovského župného úradu tým, že vyňalo mesto spod právomoci župana. Okrem toho rozvíjajúce sa mesto utrpelo vo vojenských konfliktoch v 70. a 80. rokoch 13. storočia viacero škôd, ktoré sa mali týmto spôsobom zo strany panovníka napraviť.

Medzi ďalšie dôležité výsady z celkove dvadsiatich dvoch, patrilo napríklad právo slobodnej voľby richtára, ktorý mal spolu s dvanástimi prísažnými vykonávať súdnu právomoc, oslobodenie od platenia pozemkovej dane, uhorskí a zahraniční obchodníci získali právo predávať v meste slobodne svoj tovar, Bratislava bola oslobodená od mýta a mala možnosť opevniť sa.

Hospodárske výsady udelené mestským privilégiom z roku 1291 a ďalšími privilégiami vychádzali z prirodzených predpokladov a zabezpečovali hospodársky rozvoj Bratislavy. Vyberanie daní a dávok bolo v rukách mestskej správy. Okrem toho mesto viedlo správu vlastného majetku, ktorý tvorili úradné a iné budovy, vinohrady, lúky, polia a pasienky. Mesto malo príjmy aj z rybolovu, poľovačiek, ako aj z prenájmu kameňolomu. Bohaté príjmy plynuli tiež z prenájmu nehnuteľností. Mestská rada mala na starosti aj správu poddanských obcí, pričom tieto osady tvorili už od 13. storočia súčasť mestského majetku a boli prameňom značných príjmov.

Bratislava dostala v stredoveku od uhorských kráľov 107 výsadných listín a 41 konfirmácií (potvrdení), z ktorých väčšinu v origináloch uchováva Archív mesta Bratislavy. Ide o ojedinelú zbierku listín nielen v slovenských, ale aj v stredoeurópskych pomeroch. Michal Duchoň z Archívu mesta Bratislavy tvrdí, že z nich má výnimočné postavenie práve základné mestské privilégium vydané panovníkom Ondrejom III. začiatkom decembra 1291, ktorý sa považuje za pomyselný “rodný list” mesta.

Od 15.storočia sa predstavitelia miest mohli zúčastňovať zhromaždení Uhorského snemu, no spolu mali len 1 hlas. Počiatok tohto stavu je v roku 1405, kedy kráľ Žigmund Luxemburský pozval predstaviteľov kráľovských miest, mestečiek a slobodných obcí na zasadnutie snemu. Od roku 1445 boli zástupcovia miest prítomní aj na riadnom stavovskom sneme.

Vďaka tejto výsade sa dostal Ľudovít Štúr do vysokej politiky 30. októbra 1847, keď od mesta Zvolen oficiálne získal mandát na zastupovanie na uhorskom sneme a prvýkrát na ňom prehovoril 17. novembra. Funkciu poslanca vykonával od 7. novembra 1847 až do revolučných udalostí v marci 1848, pričom na sneme vystúpil päťkrát.

V prvom marcovom vystúpení Štúr útočil na zrušenie poddanstva a žiadal pre ľud čo najvýhodnejšie oslobodenie spod urbárskych pomerov. 

V poslednom vystúpení na uhorskom sneme, 13. marca 1848, opäť brojil za mestské práva a slobody. V rovnaký deň vypuklo vo Viedni povstanie, znamenajúce koniec politickej kariéry kancelára Metternicha, ktorý zosobňoval absolutistickú moc a neslobodu. Štúr to chápal ako šancu na zmenu situácie a so spolupracovníkmi sa precíznejšie venoval organizovaniu slovenských politických požiadaviek.

V Slovenských národných novinách uverejnil 31. marca článok Nový vek, v ktorom pozitívne hodnotí prijaté zákony. O poslaneckej činnosti napísal 18. apríla 1848 mestu Zvolen správu, kde zhodnotil, že snemové zákony budú istotne osožné pre milióny ľudí.

S Bratislavou sa spája aj pôsobenie Štúra na Lýceu a vznik mladej štúrovskej generácie národného obrodenia.

-red2-